Ako pre TASR uviedol zoológ Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina Csaba Balázs, v rámci strednej Európy evidujú ornitológovia u volavky popolavej za posledné roky mierny nárast populácie.
„Počet párov hniezdiacich na Slovensku sa za posledných desať rokov odhaduje na 500 až 1000. V našej územnej pôsobnosti evidujeme početnosť hniezdiacich párov na 80 až 140,“ priblížil Balázs s tým, že pod Správu CHKO Cerová vrchovina patria okresy Lučenec, Poltár a Rimavská Sobota. Ako dodal, na tomto území evidujú štyri väčšie hniezdne lokality volavky popolavej, najväčšou z nich je práve Volavčia kolónia.
„V chránenom areáli Volavčia kolónia hniezdia na vysokých topoľoch kanadských alebo topoľoch hybridných. Potravne sú viazané na rieku Ipeľ alebo na štrkoviská a iné typy mokradí v chránenom vtáčom území Poiplie,“ vysvetlil Balázs. Populácia zákonom chránených volaviek tam osciluje, pohybuje sa od 20 do 60 hniezdiacich párov. Od roku 1992 sa podľa zoológa zvýšila bez akejkoľvek aktívnej ochrany. „Volavky, ktoré tam hniezdia, pôvodne hniezdili aj v agátovom lesíku nad Trebeľovcami. Tá kolónia zanikla a presunuli sa sem,“ dodal Balázs.
Chránený areál Volavčia kolónia je v štvrtom stupni ochrany a nevedie ním žiadny turistický chodník, vstup turistov do lokality je preto zakázaný. Volavky však na území v správe CHKO Cerová vrchovina hniezdia aj v menších kolóniách na území obcí Širkovce či Dubovec v okrese Rimavská Sobota i vo voľnej krajine pri ceste I. triedy medzi Lučencom a Rimavskou Sobotou. „Vo všeobecnosti sa na území Správy CHKO volavka popolavá vyskytuje potravne na všetkých vodných plochách,“ poznamenal Balász.
Za posledné roky evidujú odborníci okrem mierneho nárastu populácie aj zmenu v správaní volavky popolavej. Oproti minulosti ostávajú jedince na našom území čoraz častejšie aj počas zimného obdobia. „V zimných mesiacoch vidíme volavky na repkových poliach, kde zbierajú hraboše. Pred 100 rokmi také obrovské polia neboli,“ vysvetlil Balázs s tým, že na Slovensku sa počet zimujúcich jedincov pohybuje od 1000 do 1500. Ako dodal, častejšie zimovanie volavky popolavej na našom území je dôsledkom viacerých faktorov. Vo všeobecnosti však platí, že zimujúce jedince odlietajú z územia pre nedostatok potravy.
Volavka popolavá je chráneným mierne ohrozeným pôvodným druhom Slovenska. Patrí medzi koloniálne hniezdiče a na hniezdenie vyhľadáva najmä stromy v blízkosti mokradí väčších vodných tokov alebo vodných nádrží. Napriek tomu nie je tento druh striktne rybožravý, volavky konzumujú i hraboše či iné stavovce a bezstavovce. Pri volavkách popolavých nie je viditeľný pohlavný dimorfizmus, mláďatá sa od dospelých jedincov líšia odlišným sfarbením. Verejnosť si môže dospelého jedinca zmýliť s lietajúcim bocianom, volavka má však počas letu vždy zahnutý krk do tvaru písmena S.
