Rodičia by zároveň pri plánovaní školského roka nemali zabúdať započítať do rozpočtu aj pravidelné výdavky na stravu, krúžky či školské výlety. Poukázal na to odborník z Partners Group SK Ján Šuda.
"Tí, čo si nechávajú prípravu na poslednú chvíľu a nakupujú všetky školské pomôcky naraz, môžu zostať prekvapení. Za zošity, štetce, pravítka a ostatné potreby môžu pri príprave viacerých detí do školy nechať v papiernictve vyše 300 eur," podotkol Šuda.
Podľa odborníka majú mnohí rodičia o celkovej cene za nákup pomôcok len približnú predstavu. "Zošity, perá, pravítka sú položky, ktoré samostatne nestoja veľa. No keď sa všetky nízke položky napočítajú dokopy, dostávame sa na stovky eur. A ak sa k tomu pridá aj suma za školskú tašku pre prváka, rodina si zarába na krízový režim," varuje.
Odporúča preto radšej voliť postupnú prípravu, pri ktorej sa vedia rodiny lepšie pripraviť aj na vyššie položky. "Optimálnym riešením je kúpiť drahšie školské potreby skôr v roku, napríklad ako vianočný darček alebo k inému sviatku predškoláka, a s menej náročnými pomôckami môže rodina počkať na akciové ponuky, ktoré zväčša bývajú v auguste," poznamenal.
Aj v tomto prípade však zdôrazňuje potrebu sporiť si peniaze na prípravu do školy aspoň pol roka vopred. "Je dobré, ak si rodičia urobia približný rozpočet, čo bude prváčik, ale aj starší školák potrebovať a koľko to bude stáť. Ak ide napríklad o cieľovú sumu 180 eur a pre rodiča je to jednorazovo veľká suma, je dobré si ju rozpočítať na sporenie počas šiestich mesiacov. Tak ho príprava na nástup do školy bude stáť 30 eur mesačne," dodal Šuda.
Poukázal tiež na to, že výdavky sa zvyšujú s každým školákom, pričom potreby rôznych vekových skupín sa líšia. "Prváčikovi treba kúpiť všetko naraz. Žiak vo vyššom ročníku, naopak, používa aj veci z predchádzajúcich rokov, ktoré treba len dopĺňať. To však nemusí znamenať, že starší školák bude stáť menej," skonštatoval odborník.
Zároveň podotkol, že núdzový stav a opatrenia zavádzané na zmiernenie dosahu pandémie postavili mnohé rodiny pred existenčné problémy a prípravu do školy nemajú z čoho uhradiť. "Rodič v hmotnej núdzi by mal svoju situáciu predložiť v škole. Deti zo sociálne slabších rodín platia menej za stravu, majú nižšie poplatky za školský klub, ale aj za ZRPŠ," hovorí Šuda. Súčasne upozornil, že pomoc prichádza aj od mesta, v ktorom má dieťa trvalé bydlisko. "Mestá na Slovensku podporujú určitou finančnou sumou všetky deti, ktoré nastupujú do prvého ročníka. Rodičia tak môžu požiadať o príspevok. Musia sa však pripraviť na to, že mesto bude posudzovať rodinnú situáciu aj dôvody žiadosti o príspevok," doplnil.
