"Schoval som sa, aby ma nenašli. Presunul som sa na druhú stranu svojho domu a začal bojovať s ohňom svojou vlastnou vodou, inak by zhorel," povedal muž, ktorý si postavil trojposchodovú budovu po tom, čo 25 rokov strávil v Juhoafrickej republike. Jeho dcére Irini tiekli slzy, keď líčila, ako utiekla, bez toho aby vedela, čo sa stalo s jej otcom. Nevedela ani, či bol zničený dom, ktorý s otcom jej rodina zdieľa.
"Ak by otec nezostal, náš dom by zhorel," povedala. "Hasiči nikde neboli. Našťastie tu boli dobrovoľníci," dodala. "Cítim hnev, nič iné." Snímky zo sociálnych sietí zobrazujúci vyčerpaných hasičov spiacich na zemi, stále oblečených v dymom zašpinených uniformách, ukazovali, pod akým náporom sa grécke záchranné zložky ocitli. Európske krajiny vyslali takmer 1000 hasičov, deväť lietadiel a 200 vozidiel, aby pomohli Grécku v boji s ničivými požiarmi pri Aténach a na ďalších miestach krajiny.
S príchodom posíl sa však niektorí Gréci pýtali, prečo miestni hasiči potrebujú pomoc. Televízne reportáže a sociálne siete boli plné nahnevaných komentárov o nedostatku požiarnikov, ktorí by mohli čeliť plameňom. Ich početné stavy dávali do kontrastu s nepomerne veľkým množstvom policajtov. "Ďakujeme všetkým krajinám, ktoré poskytli protipožiarnu pomoc," komentoval jeden používateľ twitteri. "Ak by ste potrebovali policajtov, dajte nám vedieť.
"Po desaťročí úspor, ktoré dopadli na verejné služby, je grécky hasičský zbor citeľne oslabený," povedal šéf federácie gréckych hasičov Dimitris Stathopulos. Podľa neho by sa malo okamžite nabrať na 5000 hasičov. "Neustále máme pohotovosť," hovorí Stathopulos. "V marci sme mali desať dní záplav, potom sneh. Na aténskom predmestí Varympompi a na ostrove Evia budeme 20 dní s 500 hasičmi. Teploty boli v ranných fázach požiaru Varympompi minulý týždeň tak vysoké, že sa voda vyparila, než stihla z hasičského lietadla dopadnúť na plamene," dodal.
Premiér Kyriakos Mitsotakis minulý týždeň povedal, že bude čas na "kritiku a sebakritiku" spôsobu, akým úrady reagovali na požiare, ktoré vypukli v čase radu extrémnych poveternostných javov po celom svete. Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) pri OSN novo varoval, že svet je nebezpečne blízko nekontrolovateľnému globálnemu otepľovaniu. V júni grécke ministerstvo civilnej ochrany oznámilo plán protipožiarnej ochrany vo výške 1,7 miliárd eur, ktorý je sčasti financovaný Európskou investičnou bankou a Európskou úniou a ktorý predpokladá obmenu starnúceho leteckého parku aj nábor nových hasičov. V sobotu predný vládny činiteľ Akis Skertsos v súvislosti s kritikou uviedol, že v počte požiarnych lietadiel je na tom Grécko lepšie ako ostatné krajiny v Stredomorí.
Podľa neho vzrástli výdavky na civilnú ochranu o 56 percent v posledných troch rokoch, hasičov v trvalom i dočasnom zamestnaneckom pomere pribudlo o 16 percent na bezmála 15.000. Grécko má teraz 74 hasičských lietadiel v porovnaní s 51 v roku 2018, dodal. Terajšie požiare nespôsobili ani zďaleka toľko obetí ako tie z roku 2018, ktoré zabili vyše 100 ľudí a poškodili dôveru verejnosti vo vládu ľavicovej strany Syriza, ktorá následne prehrala voľby. Hoci opozícia vládu zatiaľ nekritizuje, verejný hnev by mohol pokračovať dlho potom, čo budú plamene uhasené. "Vláda by mala čo najskôr rezignovať. Neurobili absolútne nič, nula," hovorí Makis Ladojannakis, sedemdesiatsedemročný obyvateľov mesta Pefki v severnej časti ostrova Evia, kde prebieha evakuácia obyvateľov pomocou trajektov. "Všetci sú zúfalí. Všetci sú sklamaní."