Podľa tlačovej agentúry AFP to v utorok uviedol hovorca Európskej komisie (EK) Adalbert Jahnz. Hovorca pripomenul, že eurokomisárka pre vnútorné záležitosti a migráciu Ylva Johanssonová v rámci rozhovorov s litovskými úradmi ocenila výstavbu plota, ktorý má nápor migrantov z územia Bieloruska zastaviť.
"To však neznamená, že na financovanie tohto plotu budú použité európske fondy. Komisia nefinancuje žiadne ploty ani múry. Neexistuje žiadny rozpor medzi tvrdením, že postaviť plot je dobrý nápad, a odmietnutím jeho financovania," opísal situáciu Jahnz.
Litva v júli vyzvala ostatní členské krajiny EÚ, aby jej pomohli zvládnuť migračnú vlnu.
Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) vyslala v priebehu júla do Litvy niekoľko desiatok svojich príslušníkov ako aj potrebné technické vybavenie. Jahnz v tejto súvislosti informoval, že v štádiu riešenia je financovanie európskej pomoci, pričom prostriedky EÚ budú pridelené tam, kde budú znamenať pridanú hodnotu pre riadenie vonkajších hraníc EÚ.
Litva spolu so slovinským predsedníctvom v Rade EÚ zvolali na 18. augusta krízovú videokonferenciu ministrov vnútra eurobloku s cieľom reagovať na "bezpečnostnú hrozbu", ktorú pre Úniu predstavuje tok migrantov zrejme riadený alebo umožnený bieloruským vládnym režimom.
Poslanci litovského parlamentu sa v utorok stretli na plenárnom zasadnutí vo Vilniuse, aby prediskutovali projekt výstavby ostnatého plotu, ktorý by mal zastaviť nelegálnych migrantov prekračujúcich bielorusko-litovskú hranicu. Ak parlament schváli projekt výstavby plotu, Litva vybuduje štyri metre vysoký kovový plot v hodnote 152 miliónov eur, ktorý bude mať dĺžku 508 kilometrov a bide pokrytý ostnatým drôtom.
Počet migrantov prichádzajúcich cez Bielorusko do Litvy od začiatku roka dosiahol 4110 osôb, čo je veľký nárast v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020.
Rovnakým problémom s bezprecedentným náporom nelegálnych migrantov prichádzajúcich z územia Bieloruska čelí v posledných týždňoch i susedná Litva, a tiež Poľsko.
