No pomaly už názov ľadová nebude pravdivý. Tak rýchlo, ako sa za posledné roky stráca ľad z tejto jaskyne, si nepamätajú ani pamätníci. Príčinou je samotná príroda a sila globálneho otepľovania.
Na Slovensku máme len 2 verejnosti prístupné ľadové jaskyne. Prvou je Dobšinská ľadová jaskyňa, kde je na 11 200 m² asi 145 000 m³ ľadu. Druhou je Demänovská ľadová jaskyňa. Tá má ľadu podstatne menej. „Správne by sa tieto jaskyne mali volať nie ľadové, ale zaľadnené. Ľadové by v skutočnosti boli, ak by boli ozaj v ľade. Tieto naše jaskyne vznikli na princípe tzv. ľadovej pasce.
Prepadom jaskynných systémov sa vytvoril podzemný kotol, do ktorého sa natláča studený vzduch a vytláča teplý. To je prvý predpoklad pre vznik našej ľadovej jaskyne,“ vysvetlil Ján Zelinka zo Správy slovenských jaskýň. Druhý je dostatočne dlhá a studená zima. „No a tretí faktor je dostatok snehu, ktorý keď sa roztápa, voda z neho pomaličky v malých množstvách steká do podzemia. Stačí, aby sa ochladilo a v jaskyni vytvára vrstvy ľadu. Tieto dva faktory však dlhodobo absentujú a prírastky ľadu sú výrazne menšie ako jeho úbytok,“ pokračuje.
Nepriateľom je teplo
Podobný problém riešili už v 50. rokoch, vtedy bola však príčina iná – zmena cirkulácie, a tú rýchlo vyriešili. Teraz je to horšie. „Dnešným najväčším nepriateľom ľadovej výplne jaskyne nie je návštevnosť ani pohyb prítomných návštevníkov, ani elektrické osvetlenie, ale intenzívne letné teplé dažde. Tie dokážu za 15 minút roztopiť toľko ľadu, ako nepribudne v dobrej zime ani za mesiac,“ krúti hlavou. Nedostatok ľadu, paradoxne, láka turistov.
„Počuli sme, že tu mizne ľad z ľadovej jaskyne, tak sme sa prišli pozrieť, ešte kým tu je,“ vraví Jozef (36) zo Starej Ľubovne. Ako chcú riešiť situáciu? „Pristúpili sme k takému nášmu svojskému, ale účinnému opatreniu. Na miesta so silným prúdením vzduchu do jaskyne dávame väčšie kopy snehu, aby sa ten vzduch ochladzoval. Neverili by ste, čo v jaskyni dokáže aj teplota 0,1 až 0,3 °C vykonať,“ dodáva Zelinka.
