Záľuba v písaní mu zostala po celý život. Ako autorovi mu vyšli zbierky fejtónov Tristo hrmených (...a prvých sto!), Moji milí Slováci, zbierka ľúbostnej korešpondencie s prvou manželkou, ktorá tragicky zahynula – Listy Oľge, Čučoriedkareň, či známe dielo Chlapci z Dunajskej ulice, ale aj detská kniha Rozprávky uja Klobásu. Paradoxne, ako herec a humorista mal trošku problém s textami. „Ťažko sa ich učil. Pritom Julo veľmi chcel, aby texty hovoril tak, ako ich mal hovoriť, preňho to bol teda ešte väčší stres,“ prezradil naňho Milan Lasica.
Rozlúčka s obecenstvom
Július Satinský podľahol dlhej a ťažkej chorobe 29. decembra 2009. Slováci prišli o veľkého umelca. „Rok predtým mi povedal, že má rakovinu a ide na operáciu. Vyzeralo to, že operácia sa podarila. Počas toho roka som ho chodil domov navštevovať,“ povedal po jeho smrti Milan Lasica. So smútkom spomenul, že vtedy po dlhých mesiacoch vystúpili posledný raz.
„Bolo to v novembri, keď bol hosťom našej relácie Všetci sú za dverami Karel Gott. Vtedy sa Julo rozlúčil s obecenstvom, a obecenstvo, to bolo jasne cítiť, sa rozlúčilo s ním... Potom sme ešte boli spolu, pred Vianocami som k nim prišiel zaželať pekné sviatky. Vtedy som už videl, ako za ním stojí Smrtka. Už to bolo na ňom vidieť, napriek tomu to bol pre mňa šok, že pár dní nato zomrel. Bolo úžasné, že si držal humor a nezaťažoval ľudí svojím stavom. To bolo až hrdinské...“
A ešte niečo si pre nás Julo Satinský pripravil. Skôr, než začal rozdávať zábavu v nebeskom divadle, všetkým pozemšťanom odkázal: „Počúvajte, ja celý život nehovorím pravdu ani v súkromí, ani na verejnosti, ja celý život len fabulujem a fabulujem. Až umriem, tak sa budú musieť mojimi pamäťami zaoberať vedecké ústavy a lámať si hlavu, čo je beletria a čo sú fakty.“
Svoje narodeniny veľmi neoslavoval
Julo Satinský sa narodil 20. augusta, čo sa odrazilo aj na miere jeho narodeninových osláv. Vraj prázdninové deti nemajú oslavy, lebo všetci sú preč. Predsa len sa v knihe Gundžovníky, v ktorej o sebe hovorí ako o starcovi, priznal, že niekedy to vedel roztočiť:
August 1971
Na starcovu tridsiatku len tak ľahko pozvaní hostia nezabudnú. Starec bol vo firnajze – nakoľko sa chystal na tretí krížik – už asi piaty deň. Pozýval všetkých kamarátov k Lajdovcom na 20. augusta – vraj bude obrovský večierok. Ale organizmus vypovedal akurát toho dvadsiateho. Starec ležal mŕtvy na gauči a telefón znel až do noci. To sa kamaráti pýtali – čo je?
August 1975
Na 34-ročného psa (Jula) prišiel mráz – maturantky ho začínajú zdraviť úctivo, ale odmerane: Ruky bozkávam. Po takomto šoku sa vždy starec pripotáca domov celý znechutený, znihilizovaný a pomýšľa na starobu.
