V Dolnom Kubíne totiž súťažil aj Milan Lasica († 81) a traduje sa, že dvojica počas trvania súťaže zabávala ostatných humorom, ktorý napokon oboch profesionálne spojil. Prvýkrát sa však stretli ešte niekedy v roku 1953. „Obidvaja sme zhodou okolností bývali na jednej ulici, ale on na jednom konci Dunajskej a ja na druhom, takže sme nemali veľkú šancu stretávať sa. A on bol, predsa len, o jeden a pol roka mladší a patril tak do inej chlapčenskej partie ako ja. V tom 53. roku nás dohromady zviedla náhoda – vystupovali sme v takom predvianočnom programe,“ prezradil pre Nový Čas v minulosti Lasica.
Niekto by čakal, že dvojica bude nerozlučná nielen na javisku, kde prežili štyridsať rokov, ale aj v súkromí. To však nebola pravda. „Nikdy sme spolu neboli na dovolenke. Mali sme každý iný okruh priateľov, nemali sme dôvod stretávať sa inak ako pracovne,“ povedal vtedy Lasica.
Pôžitkár a vášnivý turista
Známy humorista si užíval život plným priehrštím. Vo voľnom čase cestoval, miloval hory a doslova podľahol turistike. O svojich expedíciách, ako výlety nazýval, si Satinský písal podrobné denníky, ktoré neskôr vyšli knižne. Zdravý životný štýl však rozhodne nebolo to, čo si osvojil. Nepohrdol pohárikom, fajčil a miloval dobré jedlo.
V zápiskoch, ktoré jeho dcéra Lucia skompletizovala do knihy Gundžovníky, sa s humorom jemu vlastným v jednej spomienke na vystúpenie na Morave priznáva: „Ako ináč si predstavuje Slovák nebo ako sály plné slivovice, marhuľovice, hruškovice, rumu, likérov a podobných nektárov?“ Rovnako vtipne komentoval aj svoje neočakávané turistické výkony. V roku 1982 sa vydal na cestu do Álp, na ktorú trénoval veľmi netradične – kondičku si vylepšoval chodením po schodoch v bratislavskej kaviarni Luxor.
Veľhory ho však trochu prekvapili. Satinský v zápiskoch priznal, že keď im chatár ukázal vo výške 2 571 m nad morom zasneženú trasu túry, ktorú mali absolvovať na druhý deň, zbledol, ofialovel a až keď si glgol z grapy, trochu ozelenel. Tak vysoko svoje bruško vraj nikdy v živote nevyniesol!
Miloval život, ľudí aj písanie
Aj keď človek nie každému musí byť po chuti, o Satinskom sa vo všeobecnosti hovorilo najmä láskavo. Aj keď si obliekol montérky a obul topánky s neónovými šnúrkami, nenašiel sa hádam nik, kto by jeho špecifický vkus pre módu verejne odsúdil. Ľudia ho jednoducho prijali takého, aký bol – so všetkým, čo im ponúkal.
Jedno je isté, Satinský chápal ľudí a mal ich rád. Mal rád život, bol pozorný k ženám. Miloval vážnu hudbu a vyznal sa v nej. Dokonca skvelo kreslil a maľoval, začiatkom 90. rokov mal výstavu karikatúr v pražskom Vinohradskom divadle. Jeho vášňou bolo písanie listov. Občas pripomenul, že za to môže anglická kráľovná Viktória: „Povedala, že džentlmen musí napísať denne aspoň jeden list.“