Emotívny príhovor Juraja Slezáčka (70) rozplakal všetkých prítomných. Zármutok neskrýval ani spevák Igor Timko (34), ktorý svojmu učiteľovi zaspieval skladbu Večnosť. Adamovičovu manželku Božidaru Turzonovovú (71), ktorá na rakvu liala červené víno, museli nad hrobom podopierať dcéry.
Divadlo sa zahalilo do smútku o 9. hodine ráno. Postupne prichádzali hereckí kolegovia zosnulého. Tesne pred začiatkom dorazila aj jeho manželka Božidara Turzonovová. Množstvo tvárí známych zo seriálov či divadelných dosiek držalo stráž pri rakve, okolo ktorej boli desiatky kytíc bielych ruží. Priatelia a kolegovia spomínali na zážitky s legendou, iní mu recitovali básničky.Na javisku sa s trasúcim hlasom prihovoril aj herec Juraj Slezáček. „Jožko, toto som mal urobiť dávno, zavolať ti a poďakovať. Aj takým ako sme my sa občas slza v oku zakníše. Teraz idem do bytu. Privriem oči predstavím si šatňu a budem plakať, tak sa na mňa nehnevaj. Servus,“ ukončil emotívny príbeh. S úctou a na pamiatku učiteľa vystúpil aj spevák Igor Timko zo skupiny No Name.
Po odspievaní piesne Večnosť neudržal slzy a rozplakal sa. „Snom každého z vašich študentov bolo aspoň raz stáť s vami na jednej scéne. Tak, pán profesor, je to tu,“ povedal a po tvári mu stekali slzy. Po rozlúčke v divadle sa konal pohreb na Martinskom cintoríne, kde sa s hercom rozlúčila najbližšia rodina.
Hereckej legende naliali do hrobu víno
S hercom Jozefom Adamovičom sa na bratislavskom cintoríne rozlúčili len najbližší. Manželka Božidara Turzonovová (71) nedokázala skryť nepredstaviteľný žiaľ a smútok. Oporou pri rakve jej boli dcéry, ktoré ju museli podopierať. Počas obradu každý zo zúčastnených hodil do hrobu hrsť hliny a odlial z fľaše červeného vína. „Je to výnimočný jav, ktorý môže mať viacero významov. Napríklad ten, že pochovávaný mal rád víno, možno to vnímať ako prejav hojnosti po smrti. Ide zrejme o tradíciu z Egypta, keď faraónom dávali do hrobu okrem darov aj jedlo,“ objasnil Miloslav Hrádek, riaditeľ bratislavského pohrebníctva Marianum.
Úryvok z poslednej piesne
Želám ti dobré ráno,
rád by som ale vedel kde si,
veď zaspávali sme spolu,
a ja tu som a ty tu nie si.
...
Už viem ako chutí večnosť,
jej chuť je trpká,
chýba mi tvoj smiech.
Ja si počkám kým príde rad na teba,
vezmem ťa tam,
kde milovanie nie je hriech
chýbaš mi celá...