Tlačová agentúra AFP v tejto súvislosti pripomína, kto sú hlavní lídri a stratégovia tohto radikálneho islamistického hnutia.
Podľa AFP je súčasným vodcom Talibanu mulla Hajbatulláh Áchúndzáda, ktorý sa doteraz držal v úzadí a túto pozíciu získal v máji 2016 po smrti svojho predchodcu Mansúra. Ten bol zabitý pri útoku amerických dronov v Pakistane. Do mája 2016 bolo málo informácií o Áchúndzádovi, ktorý sa dovtedy zaoberal viac súdnymi a náboženskými záležitosťami než bojovými akciami. Podľa niektorých analytikov je úloha tohto "učenca" na čele hnutia viac symbolická než operatívna.
Áchúndzáda je synom moslimského teológa, pôvodom z Kandaháru, paštúnskej oblasti v južnom Afganistane a kolísky hnutia Taliban. Sľub vernosti mu zložil aj vodca teroristickej organizácie al-Káida Ajman Zawáhirí, ktorý šéfa Talibanu nazýva "emirom pravoverných". To Áchúndzádovi pomohlo získať dôveryhodnosť v džihádistickom svete.
AFP uviedla, že Áchúndzáda má za úlohu zjednotiť rôzne krídla hnutia Taliban, ktoré sa rozhádali po Mansúrovej smrti a po odhalení, že hnutie takmer dva roky tajilo smrť svojho zakladateľa, mullu Umara, ktorý zomrel v roku 2013.
Ďalším vplyvný menom hnutia je
, spoluzakladateľ Talibanu spolu s mullom Umarom. Jeho život zmenila sovietska invázia z roku 1979, ktorá z neho urobila mudžahedína a podľa všetkého aj bojovníka po boku mullu Umara. V roku 2001, po intervencii Spojených štátov a páde Talibanu, bol súčasťou malej skupiny povstalcov pripravených na dohodu o uznaní novej administratívy v Kábule.
Táto iniciatíva sa však ukázala ako neúspešná. Ako jeden z vojenských lídrov Talibanu bol v roku 2010 zatknutý v pakistanskom Karáči. V roku 2018 bol prepustený na slobodu, najmä pod tlakom Washingtonu. Vďaka rešpektu rôznych frakcií Talibanu bol vymenovaný za vedúceho ich politického úradu so sídlom v Katare, odkiaľ viedol rokovania s Američanmi, ktoré nakoniec viedli k stiahnutiu zahraničných jednotiek z Afganistanu. Bol aj súčasťou mierových rozhovorov s afganskou vládou, ktoré sa však skončili bez úspechu.
Za muža číslo dva v hnutí je považovaný Sirádžuddín Hakkání, šéf mocnej skupiny, ktorá nesie jeho priezvisko. Skupinu Hakkáníovcov, ktorú založil jeho otec, protisovietsky mudžahedín Džaláluddín Hakkání, označuje Washington za teroristickú organizáciu a jednu z najnebezpečnejších frakcií bojujúcich za posledné dve desaťročia – aj za pomoci samovražedných atentátnikov – proti jednotkám USA a NATO v Afganistane.
Členovia tejto skupiny majú na svedomí vraždy viacerých vysokých afganských predstaviteľov a angažovali sa v rukojemníckych aférach týkajúcich sa občanov západných krajín. Sú známi svojou nezávislosťou, bojovými schopnosťami a operáciami v horských oblastiach východného Afganistanu. Podľa AFP ide o skupinu, ktorá bude mať silný vplyv na budúce rozhodnutia Talibanu.
Za "dediča" hnutia je považovaný mulla Jakúb, syn zavraždeného zakladateľa Talibanu mullu Umara. Je vedúcim vplyvnej vojenskej komisie Talibanu, ktorá rozhodovala o stratégii boja proti afganskej vláde. Jeho rodinné puto na uctievaného zakladateľa Talibanu ho stavia do úlohy zjednocujúcej postavy v širokom a rôznorodom hnutí.
Podľa AFP však pretrvávajú špekulácie o jeho skutočnej úlohe v hnutí, lebo niektorí analytici špecializujúci sa na Taliban sa domnievajú, že jeho vymenovanie za šéfa vojenského výboru v roku 2020 bolo čisto symbolické.
