Pre TASR to uviedol bezpečnostný analytik Jozef Klavec. Podľa neho je možná "aj vnútorná destabilizácia (Talibanu), ak by nastal boj o pozície medzi jednotlivými predstaviteľmi vedenia organizácie".
Fundamentalistické islamské hnutie vládlo v Afganistane už v rokoch 1996 až 2001 a zaviedlo vtedy tvrdé pravidlá pre ženy, ktoré takmer nesmeli vychádzať von, pričom zakázané bolo aj vzdelávanie dievčat. Povstalci z Talibanu tvrdia, že doteraz tvrdý prístup voči ženám je minulosťou.
Predstavitelia militantného hnutia v utorok vyhlásili, že súčasťou novej vlády by mali byť aj ženy. Všetko ale môže byť inak, ak budú jednotlivé skupiny hnutia bojovať o hlavné slovo, myslí si Klavec. Analytik poskytol aj svoj pohľad na zlyhanie afganskej vlády a armády, ktorá nedokázala zastaviť bleskový postup Talibanu, ktorý v nedeľu obsadil metropolu Kábul.
"Pocit, že som Afganec a bojujem za svoj štát, neexistuje. Tam je predovšetkým dôležité, k akému kmeňovému spoločenstvu patrím," povedal Klavec a dodal, že "kvalita afganskej armády bola obmedzená aj tým, že nebola nikdy stopercentná istota, že spojenci ju pri (prípadnej) ofenzíve Talibanu podporia". "Rýchle obsadenie afganských provinčných miest bolo zapríčinené aj tým, že sa neangažovalo (spojenecké) letectvo a informácie spravodajských služieb – či už afganskej, americkej alebo britskej – boli nedostatočné. Letecké podporné útoky na pozície Talibanu sa akoby stratili," priblížil Klavec.
