Paradoxom podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka je, že sa na zdražovanie elektriny pýta Robert Fico. „Hlavný aktér v hre na ‚stabilné ceny‘ energií, ktoré boli pre jeho politické zásahy vždy iba stabilne vysoké, sa nás ide pýtať na opatrenia? Musíme naprávať jeho chyby, pre ktoré tu dnes máme jedny z najvyšších poplatkov v cenách energií v Európe,“ uviedol Galek. Fico od vlády očakáva, že predloží plán o tom, ako chce regulovať ceny energií pre budúci rok.
Zlé rozhodnutia bývalých vlád
Za bývalých vlád, keď vo viacerých štátoch Európskej únie ceny energií klesali, sa na Slovensku podľa Galeka ceny držali na relatívne vysokej úrovni. Malo to byť spôsobené zlými politickými rozhodnutiami, ako sú podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, obnoviteľných zdrojov či kombinovanej elektriny a tepla.
„Vtedajšia vládna garnitúra si tak vymyslela dotácie, no nebola ochotná prevziať za ne zodpovednosť a zohľadniť ich v štátnom rozpočte, ale radšej ich ako nepriamu daň preniesla na plecia všetkých spotrebiteľov, a to vo forme skrytých poplatkov. Takto to fungovalo za Fica,“ doplnil Galek.
Doteraz prijaté opatrenia rezortu hospodárstva, ako napríklad nižšie zaťaženie koncových cien elektriny obmedzením štedrých dotácií pre fotovoltiku, umožnia štátu budúci rok usporiť 60 až 80 miliónov eur. Rezort hospodárstva chce v spolupráci s ÚRSO využiť všetky možnosti na to, aby sa zmiernil dosah na koncové účty slovenských domácností a podnikateľov.
Šéf hospodárskeho výboru NR SR Peter Kremský tvrdí, že stúpanie sa nemusí naplno preniesť do koncových cien elektriny či plynu a tepla. „Cena energie tvorí necelú polovicu toho, čo zákazník zaplatí, zvyšok sú poplatky za distribúciu, prevádzku siete či rôzne odvody do fondov. Práve tieto poplatky by mali v budúcom roku klesnúť. Napríklad tarifa za prevádzku systému je cenou za podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov a hnedého uhlia. Čím je však cena elektriny na burzách vyššia, tým menej treba výrobcom z obnoviteľných zdrojov doplácať,“ dodal Kremský.
