V článku publikovanom v troch európskych periodikách, britskom The Guardian, nemeckom Frankfurter Allgemeine Zeitung a francúzskom Le Monde, Navaľnyj vytkol západným lídrom, že boj proti korupcii zaradili do svojej „sekundárnej agendy“, čo podľa neho zohráva zásadnú úlohu pri politických zlyhaniach, a to aj v Iraku a Afganistane. „Práve skutočnosť, že si Západ nevšimol totálnu korupciu v Afganistane, že západní lídri radšej nehovorili o téme, ktorá sa im zdala trápna, bol najdôležitejší faktor víťazstva Talibanu,“ napísal 45-ročný Navaľnyj.
Najsilnejší Putinov kritik vyzval medzinárodných lídrov, aby prejavili väčšiu politickú vôľu sledovať finančné stopy z Ruska a ďalších štátov postihnutých korupciou, a odhodlanejšie sa zameriavali na skorumpovaných úradníkov. „Kým nebudú uvalené osobné sankcie na oligarchov, predovšetkým na tých okolo Putina, ktorý je vzorom pre všetkých skorumpovaných úradníkov a podnikateľov vo svete, bude akákoľvek protikorupčná rétorika Západu vnímaná ako hranie hier a horúci vzduch,“ dodal.
Opozičný líder Navaľnyj skolaboval vlani 20. augusta počas letu zo sibírskeho Tomska do Moskvy. Po núdzovom pristátí lietadla ho umiestnili na jednotku intenzívnej starostlivosti v meste Omsk, odkiaľ ho o dva dni previezli do Berlína. Odborníci z Nemecka, Francúzska, Švédska a Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) otravu pripísali nervovoparalytickej látke typu novičok sovietskej výroby.
Kremeľ vytrvalo odmietal účasť na otrávení Navaľného, keďže ruské laboratóriá údajne nenašli žiadne známky otravy. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov dokonca vyslovil obvinenie, že Navaľného mohli otráviť až v Nemecku alebo počas letu z Ruska do Berlína.
Navaľného vo februári odsúdili na 2,5 roka väzenia za porušenie pravidiel podmienečného odsúdenia z roku 2014. Vtedy mu dali za vinu spreneveru, ktorá však bola podľa Navaľného vyfabrikovaná. Opozičného lídra zadržali v januári po návrate z Nemecka. Podľa úradov Navaľnyj pobytom v Nemecku porušil podmienky podmienečného odsúdenia. Právnici protikorupčného aktivistu argumentovali, že ich klient sa počas liečby v Nemecku nemohol osobne hlásiť ruským úradom, aby splnil pravidlá podmienečného trestu. Súd to však nevzal do úvahy.
