Na Slovensku sa vám asi neraz stalo, že ste museli vyvinúť úsilie, možno aj nad rámec možností, aby ste pacientovi dali liečbu, ktorú potrebuje...
Vždy som bol v živote rád, ak sa podarilo pacientovi dostať sa k lieku, ktorý systém schválil a odporučil. Ani v Spojených štátoch to niekedy nie je hneď. Od začiatku som bol vychovávaný k tomu, že v onkológii je pravda to, čo sa dá zmerať a funguje to u konkrétneho percenta pacientov v rámci klinickej štúdie. Tu by som chcel zdôrazniť, že internet ponúka mnoho možností, ale pokiaľ to nie je overené riadnou, hodnotou klinickou štúdiou, nedajte sa zvádzať! Najhoršie je, keď pacient príde za lekárom s neoverenou informáciou. Ten ho už potom berie s rezervou.
Lenže chorý človek je zúfalý, nečudo, že číta všetko, čo mu príde pod ruku. To nemožno nikomu zazlievať.
Odporúčam radšej čítať informácie na stránkach pacientskych organizácií a odborných spoločností, ktoré informujú správne. Lebo ak lekár vidí, že pacient študuje správne informácie, berie ho ako partnera. Je dôležité, aby sme sa dostali do pozície, keď pacient je partnerom, ktorý je informovaný o tom, čo sa s ním má robiť a čo sa s ním robí. Ide o to, aby vedel, čo ho čaká.
Hovoríte pacientom vždy celú pravdu o závažnosti ochorenia? Zvlášť ak ide o nezvratný koniec...
Pamätám si, keď som sa v roku 1990 prvýkrát vrátil z USA a u nás sa diskutovalo o tom, či sa vôbec má pacientovi povedať pravda o jeho diagnóze. Bol som prekvapený. Akým právom by sme mu to nemali povedať? Veď to je jeho život! Lekár má byť poradcom, odborníkom, ktorý vie, ako ďalej postupovať. Pacientovi sa majú ponúknuť možnosti a on by mal participovať na ďalšom rozhodovaní.
Nie každý pacient však znesie krutú pravdu. Nemal by byť onkológ tak trochu aj psychológom a odhadnúť mieru, čo má pacientovi povedať a čo už nie, aby sa psychicky nezrútil?
Súhlasím s tým, že nie každému pacientovi sa dá nastaviť tabuľka či graf s číslami. No nesúhlasím s tým, aby to lekár nepovedal, pretože to dotyčný neznesie. Je povinnosťou lekára podať informácie takým spôsobom, aký je pre pacienta prijateľný.
