Čo treba akútne riešiť v onkológii? Aká je cesta, aby slovenský pacient neťahal za kratší koniec?
Cesta tu určite je. Sú problémy – vysoká úmrtnosť, nízka dostupnosť liekov. Treba však zmeniť legislatívu, podporiť prevenciu a vzdelávanie občanov. Je treba pristúpiť k niečomu, čo dnes v zdravotníctve nastupuje a pomáha stabilizovať kádre, čo pomáha zrýchliť procesy – využiť digitalizáciu aj umelú inteligenciu. Uhrádzanie liekov je obrovský, dôležitý faktor. Zdravotné poisťovne pracujú s miliardami eur. Ak by sme mali navyše len 150 miliónov eur, tak by sme problémy v onkológii vedeli podstatne zmierniť. Žiaľ, ministerstvo financií sa stále nevie dohodnúť s ministerstvom zdravotníctva, medzitým ľudia zomierajú a my sa tvárime, že konáme. Ale ako dlho už konáme? Sú to desaťročia! Je to obrovská hanba a obrovský prečin voči pacientom, že sme sa dodnes nevedeli k onkológii správne postaviť.
Čo by ste odporučili pacientovi, ak sa dostane do situácie, že mu poisťovne neschvália liek?
Treba povedať, že je rozdiel medzi dostupnosťou a hradením. Napríklad v Rakúsku má onkologický pacient šancu 90 %, že dostane liek zo skupiny inovatívnych liekov, ak ho potrebuje, v Česku 60 % a u nás len 30 %. Lieky registrované v Európskej únii majú byť dostupné aj na Slovensku. Problém je v uhrádzaní a v kategorizácii liekov. Poisťovne nemôžu platiť všetko bez jasných definícií. Pacient však môže urobiť to, že sa bude sťažovať. Chcel by som apelovať na verejnosť, aby ľudia neboli ľahostajní voči situácii. Nedávno mi kolega zo Španielska povedal, že tamojší poslanci škrtli istý liek a na druhý deň ráno už boli rozhorčení ľudia pred parlamentom. Na porovnanie - koľko liekov u nás nie je dostupných? Je čas, aby sa aj naša verejnosť zobudila, aby ukázala prstom na politikov, ktorí žijú z našich peňazí. My sme ich zvolili, my ich platíme! Tak nech sa starajú, aby sme dostali správnu liečbu. Pacientom by som rád odkázal – tá možnosť tu je, skúsme to riešiť!
Doc. MUDr. Štefan Korec, PhD.
V rokoch 1972 - 1978 pracoval ako sekundárny lekár Onkologického ústavu na Slovensku. Absolvoval študijný pobyt v NCI (National Cancer Institute) v Bethesde, na oddelení imunológie nádorov. Od roku 1981 do roku 1989 pracoval na Georgetownskej Univerzite vo Washingtone D. C. Najprv si dokončil špecializáciu v odbore klinická onkológia a neskôr vyučoval medikov a mladých onkológov.
Od roku 1990 do roku 2001 bol s prestávkami riaditeľom Národného onkologického ústavu v Bratislave.
V rokoch 1992 - 1995 vykonával funkciu vedúceho Katedry klinickej onkológie ILF v Bratislave.
Po odchode z NOÚ založil onkologické stredisko v štáte Nové Mexiko.
Po 15 rokoch sa opäť vrátil na Slovensko. Venuje sa digitalizácii a umelej inteligencii v onkológii.
