Hnutie OĽANO považuje 21. august za jedno z najsmutnejších výročí našich novodobých dejín. "Politici na Slovensku sa k tomuto výročiu dlho otáčali chrbtom, hoci už bola sloboda a demokracia. Pretože vlastne potichu stále prejavovali pokoru a poníženosť voči bývalým okupantom. Od minulého roku sa atmosféra zmenila a po voľbách sa 21. august stal konečne pamätným dňom," zdôraznil minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).
Pamätný deň si pripomína aj predseda brannobezpečnostného výboru Národnej rady (NR) SR a poslanec OĽANO Juraj Krúpa. "Invázne vojská po sebe zanechali nielen desiatky mŕtvych a stovky zranených, ale aj obrovské škody na majetku a na mnohých miestach našej vlasti spustošené životné prostredie. Nehovoriac o následnom období normalizácie, ktoré prinieslo masívne porušovanie ľudských práv, emigráciu talentovaných ľudí a hospodársku stagnáciu," vyhlásil.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) zdôraznil, že na 23 rokov okupácie nášho územia nikdy nezabudneme. "Je len epickou bodkou na záver, že veľké ekologické škody, ktoré tieto vojská za sebou zanechali, dodnes likvidujeme s finančnou podporou EÚ," dodal."Je potrebné si takéto udalosti pripomínať, aby ďalšie generácie vedeli, čo sa v minulosti udialo a snažili sa takýmto konfliktom vyvarovať," uviedli pre TASR z tlačového oddelenia hnutia Sme rodina.
Strana Za ľudí podotkla, že okupácia štátu cudzími vojskami je vždy obrovským zásahom do suverenity štátu a pokorením národnej hrdosti i svojbytnosti. "Vpád sovietskych vojsk zničil nádeje ľudí a základné právo obyvateľov rozhodovať o osude svojej vlastnej krajiny," zdôraznili pre TASR z tlačového oddelenia Za ľudí.
Dodali, že po okupácii nasledovala normalizácia, keď sa na dôležité funkcie v štáte dostali častokrát neschopní, no novému režimu lojálni ľudia. "Doplatila na to celá krajina. Okupácia Československa sovietskymi vojskami proti vôli obyvateľstva predĺžila zločinecký komunistický režim v našej krajine o ďalších dvadsať rokov," doplnili s tým, že počas tohto obdobia bolo mnoho ľudí pozatváraných, iní zomreli na následky väzenia, prípadne ťažkých prác v baniach.
Zdôraznili, že tento režim potláčal náboženskú slobodu, zatváral kňazov, rehoľné sestry a obmedzoval základné ľudské slobody i práva. "Zatiaľ čo pred nástupom komunizmu sme boli jednou z najvyspelejších krajín, okupácia ešte prehĺbila ekonomické zaostávanie krajiny," podotkli z tlačového oddelenia Za ľudí. Považujú za dôležité, aby sa spoločnosť z podobných udalostí poučila."Nikdy nesmieme zabudnúť na odhodlanie a statočnosť tých, ktorí sa nebáli postaviť proti tankom na uliciach," uviedol poslanec Národnej rady SR a podpredseda klubu SaS Roman Foltin. Tvrdí, že napriek hrôzam, ktoré táto invázia zanechala, ide o svetlú dejinnú udalosť, "ktorá nám dáva nádej, že odpor proti akejkoľvek totalite je nielen možný, ale aj nevyhnutný".