Na Slovensku je podiel nájomných bytov na celkovom bytovom fonde okolo ôsmich percent, čo je oproti iným západným či severským krajinám veľmi nízke percento. "Pri pohľade na regulované nájomné bývanie vidíme podiel iba 1,4 %, čo je jeden z najnižších spomedzi všetkých krajín EÚ - priemer celého bloku je približne deväť percent, v prípade nájomných bytov s trhovým nájomným dosahuje 21 %," porovnala sporiteľňa. Mladí sa teda musia spoliehať skôr na vlastníctvo.
V ceste mladým ľuďom však stoja i ďalšie prekážky, ako napríklad vyššia nezamestnanosť mladých, ďalšie náklady spojené s vlastným bývaním, nutnosť vlastných úspor napríklad pri skladaní depozitu. Vlastníctvo je totiž spojené s hypotékou, ktorá ale požaduje úspory aspoň vo výške 20 % ceny nehnuteľnosti.
Vplyv na osamostatnenie sa mladých ľudí majú aj ceny nehnuteľností, ktoré najmä v posledných kvartáloch výraznejšie rastú. Problémom však môžu byť i ďalšie výdavky, napríklad na energie. Nájomné alebo splátky na hypotéku spolu s ostatnými výdavkami na bývanie tvoria na Slovensku zhruba 29 % celkových výdavkov, čo je nad priemerom EÚ (24 %).
V európskom meradle je priemerný vek odchodu od rodičov viac než 26 rokov. "Najskôr odchádzajú z domu Švédi, iba ako 17-roční, nasledujú Luxemburčania, ktorí majú v priemere necelých 20 rokov," vyčíslila banka.
Analytici vidia riešenie v zlepšení dostupnosti nájomného bývania s trhovým, ale aj regulovaným nájomným. "Dostupnosť takýchto bytov by mohla rozvinúť aj formu spolubývania mladých, ktorú môžeme sledovať najmä v krajinách ako Nemecko či Švajčiarsko, známu pod názvom ´Wohngemeinschaften´ - zdieľané bývanie už od relatívne skorého veku," priblížili. Nepriamy vplyv na skoršie "vyletenie" mladých z hniezda môže mať aj kvalitnejší školský systém.
