Pre agentúru SITA to uviedol odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Zavedenie takéhoto kroku plánuje envirorezort v rámci Envirostratégie 2030. Jeho cieľom je zníženie množstva vyprodukovaného potravinového odpadu. Aktuálne každý obyvateľ Slovenska ročne vyhodí v priemere 100 kilogramov potravín. Tie sa však produkciou emisií nepriaznivým spôsobom podpisujú pod stav životného prostredia. MŽP SR chce preto zavádzať opatrenia, ktorými dopad nespotrebovaných potravín na životné prostredie zníži.
„MŽP SR sa konkrétnymi opatreniami snaží podporovať znižovanie vzniku potravinového odpadu, ktorý vzniká v maloobchode a u spotrebiteľa, ako aj potravinových strát v celom reťazci výroby a distribúcie potravín. Do budúcnosti bude tejto problematike venovaná v rámci nového programu predchádzania vzniku odpadu ešte väčšia pozornosť,“ uviedol pre agentúru SITA envirorezort.
Na snahe minimalizovať vznik potravinového odpadu pracuje primárne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). MŽP SR sa na niektorých opatreniach podieľa, keďže sa problematika týka oboch rezortov. Podľa rezortu je pre znižovanie množstva potravinového odpadu nevyhnutné aj zvyšovanie informovanosti obyvateľov. Envirorezort preto uskutočňuje národný projekt „Zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku“. Ten je spravovaný Slovenskou agentúrou životného prostredia. Znižovaniu množstva potravinového odpadu sa rezort venuje aj v rámci Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 až 2025.
Najnovšia správa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) založená na údajoch Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) ukázala, že ročne sa na svete vyhodí 2,5 miliardy ton potravín. Z toho 1,2 miliardy ton sa vyhodí na farmách. Ide teda o potraviny, ktoré sa nakoniec nikdy ani nedostanú k spotrebiteľovi. Potravinový odpad každoročne uvoľní do ovzdušia 10 percent všetkých svetových emisií. Tých dokonca vyprodukuje dvakrát viac ako všetky autá v krajinách Európskej únie a Spojených štátoch amerických dokopy.
Potraviny, ktoré sa nakoniec nedostanú k spotrebiteľovi, pritom spotrebujú prírodné zdroje na území s rozlohou zodpovedajúcou veľkosti Indického polostrova. Na ich vypestovanie je spotrebované také množstvo vody, ktoré by napustilo 304 miliónov olympijských plaveckých bazénov. Celkovo 58 percent svetového potravinového odpadu pochádza z bohatších krajín severnej Ameriky, Európy a Ázie.
