Po zajatí lode žiadajú piráti výkupné za plavidlo alebo posádku. Neraz ide o milióny eur a vyjednávania trvajú celé týždne i mesiace.
Na tieto technicky náročné námorné operácie si piráti požičiavajú od rôznych „sponzorov“ či bývalých obchodníkov. Obmedzenie rybolovu postihlo silne ekonómiu celej krajiny a obživu stratili nielen rybári ale aj predavači, spracovatelia a vývozcovia.
Všetko pre peniaze
Ak je akcia s výkupným úspešná, investorom sa požičané peniaze vrátia aj s bohatými úrokmi. V prípade, že sa podarí získať výkupné za posádku, je prepustená na slobodu. Kým sa tak stane, bývajú námorníci celé mesiace uväznení na svojom plavidle neraz bez pitnej vody, stravy, elektriny či akejkoľvek starostlivosti. Ak majú šťastie, tak im únoscovia poskytnú aspoň základné zásoby.
Priemerná dĺžka strávená v zajatí je päť mesiacov a uväznení námorníci sa stávajú aj živými ľudskými štítmi. Zatiaľ čo po roku 2000 sa pirátmi v oblasti Adenského zálivu stávali bývalí rybári, v uplynulých rokoch sú to zvyčajne rôzni dobre organizovaní zločinci, ktorí sa nechávajú najímať bez predošlej skúsenosti s plavbou a pobytom na mori.
O výnosnosti ich vystrájania v medzinárodných vodách svedčí fakt, že len na výkupnom získali piráti v oblasti vyše 95 miliónov eur a napríklad v roku 2008 bolo zajatých v somálskych vodách vyše 3 000 námorníkov. K tomu treba pripočítať zisky z ukoristeného tovaru, prípadne plavidiel. Po nezaplatení výkupného je väčšina lodí spálená a potopená. V Somálsku i na iných miestach existujú i tzv. pirátske prístavy, v ktorých neraz tieto lode získajú novú, falošnú identitu.
Výkupné za posádku je však najväčšou istotou, prepadávať lode kvôli ich nákladu je riskantné. Na tovar potrebujú piráti odbyt, teda ho musia predať, čo sa dá len v najnepokojnejších regiónoch, kde miestna vláda proti pirátom nedokáže účinne bojovať.
Nebezpeční a po zuby ozbrojení
Hoci sú moria v okolí Somálska povestné pre pirátske útoky, je podľa odborníkov jednoznačne najkritickejšia situácia na opačnej strane afrického kontinentu. Konkrétne ide o neslávnu oblasť Guinejského zálivu. Piráti nemusia vymýšľať nič svetoborné.
Moderné technológie i staré osvedčené triky im pomôžu identifikovať zraniteľné a zaujímavé plavidlá. Pomocou aplikácií a satelitov dokážu sledovať lodné trasy a vytypovať si vhodné plavidlá, ktoré sa oplatí napadnúť. Na palube sa prevážajú okrem tovaru aj vysoká hotovosť a moderná elektrotechnika, ktorá sa dá speňažiť jednoduchšie. K útokom nedochádza len v pobrežných oblastiach. Vďaka dobrej výbave si piráti trúfnu operovať až na vzdialenosť 1 800 kilometrov.
Prepad lode je zvyčajne dobre organizovaný. Z diaľky poskytuje rýchlym člnom potrebnú podporu materská pirátska loď, zatiaľ čo z člnov útočia ozbrojení piráti, ktorí obsadia loď. Samopaly, granáty, dokonca rakety patria k ich bežnej výbave. Ak sa posádke podarí ukryť a zabarikádovať v tzv. bezpečnej miestnosti, dobýjajú ju útočníci nielen pomocou zbraní.
