A to im spôsobuje problémy. Napríklad preto, že ich zahraniční partneri vyžadujú, aby sa na výrobnom procese podieľali len zaočkovaní ľudia. Komplikácií je však viac. Preto by privítali zmenu legislatívy či jasnejšie pravidlá. Právnik odkazuje, že časť opatrení môžu vykonať už dnes. Nezaočkovaní zamestnanci spôsobujú firmám na Slovensku problémy. Tie sú rôzneho druhu.
„Napríklad pri návrate z dovolenky - nezaočkovaný musí ísť minimálne na päť dní do karantény a vypadne z práce, zaočkovaný nie. Robí to problém pri zahraničných cestách - nezaočkovaní buď nejdú, alebo musia podstúpiť pri návrate karanténu. Opäť nie sú v práci. Ak sa v škole od septembra zavrie trieda, tak nezaočkovaní rodičia nezaočkovaných detí opäť nastúpia na OČR a do karantény. Ak sa v kancelárii, kde sú aj zaočkovaní aj nezaočkovaní, rozšíri choroba, opäť budú musieť ísť všetci do karantény. To všetko nám spôsobuje opakované problémy,“ vypočítava Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Čo by však firmám pomohlo, je získanie informácií o očkovanosti. Napríklad pri delení zmien alebo ochrane zdravia očkovaných. „Získať údaje o tom, či a koľko zamestnancov je zaočkovaných, je problematické. Mnohé podniky sa proaktívne pripravujú na horšie časy a vytvárajú si databázy plne očkovaných zamestnancov a tých, ktorí prekonali ochorenie COVID-19. Tomu prispôsobujú napríklad aj rozvrhnutie služieb a chod podniku,“ konštatuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga.
Problémy majú mať aj dodávateľské spoločnosti, keďže od nich zahraniční odberatelia čoraz častejšie požadujú realizáciu služby výhradne zaočkovanými zamestnancami. „Pre zahraničných vlastníkov je nepochopiteľné, že naše firmy, ktoré sú súkromné, nemôžu stanoviť pravidlá hry,“ upresňuje Machunka. Podľa neho majú túto požiadavku „už len principiálne“.
