Litva, Poľsko a Lotyšsko, a teda štáty, ktorých hranice sú vonkajším hranicami EÚ, v priebehu tohto leta nahlásili nárast počtu migrantov, hlavne z Iraku a Afganistanu, ktorí sa pokúšali prekročiť hranice Únie z územia Bieloruska.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko po prijatí série sankcií EÚ voči predstaviteľom a podporovateľom jeho režimu euroblok upozornil, že Bielorusko nebude prijímať nazad migrantov, ktorí sa dostali do Únie.
"Musíme vyslať veľmi jasný signál nielen Bielorusku, ale každému diktátorovi, ktorý by chcel použiť migráciu ako nástroj proti EÚ alebo niektorému z jej členov, že nielenže mu toto nevyjde, ale bude čeliť ráznej reakcii," uviedol Landsbergis počas utorňajšej tlačovej konferencii v pohraničnom meste Medininkai. Spresnil, že sankcie EÚ sú takouto reakciou.
Landsbergis dodal, že litovská vláda predložila Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorá spadá pod Európsku komisiu, zoznam bieloruských občanov a spoločností, ktoré považuje za zodpovedné za zvýšenie počtu nelegálnych migrantov prichádzajúcich z Bieloruska. Šéf rakúskej diplomacie Alexander Schallenberg podľa Reuters vyjadril podporu litovskému návrhu a na spoločnej tlačovej konferencii zdôraznil, že tí, čo sú zodpovední za nárast migrácie musia čeliť "prísnym sankciám".
Litovská vláda v pondelok oznámila, že do septembra 2022 chce dokončiť výstavbu 508 kilometrov dlhého plotu s ostnatým drôtom na hranici s Bieloruskom. Náklady na výstavbu tejto umelej bariéry odhaduje na 152 miliónov eur. Európska komisia príliv migrantov cez Bielorusko vníma ako zámerne riadenú migráciu Minsku ako odveta za európske sankcie, upozornila však, že EÚ výstavbu tohto plotu zo spoločného európskeho rozpočtu nepodporí.
