Dominika Mirgová (29) a syn Peťko (6)
Teší sa na učenie
„Veľmi sa teším, že Peťko ide do školy,“ hovorí speváčka a pokračuje: „Veľakrát sa stalo, keď bol v škôlke a vedel, že som doma, že to zneužil a uprosil ma, aby som ho nechala so mnou, alebo chcel, aby som hneď na obed preňho prišla.“ Teraz už bude mať veľa povinností. „Som si vedomá, že prvý rok v škole bude veľmi náročný, pretože už príde aj učenie. Teraz už nebude môcť len tak prísť domov a hrať sa niekde vonku.“ Budúci prváčik už vie aj písať.
„Samozrejme, napíše svoje meno a niektoré písmenká, ale veľmi dobre mu idú čísla. Napočíta do 100, dokonca vie sčítať aj odčítať a naučil sa to úplne sám. K matematike má bližšie ako k slovenčine.“ Peťko sa najviac teší na svojich spolužiakov, pretože do školy s ním idú kamaráti zo škôlky. „Vybrali sme školu v dedine, kde bývame. Možno neskôr pôjde inam, keďže hrá futbal, ak ho vyberú do športovej triedy. Dôležitý je však začiatok, aby bol s ľuďmi, ktorých už pozná a má rád. Stále mi hovorí, že sa teší na učenie, ale ak bude po mne, presne viem, že za chvíľku sa tešiť nebude.“ (smiech)
„Áno, najviac sa teším na to, ako sa budem učiť. Najviac asi s maminou a babka ma bude stále s tým otravovať, aj keď budem unavený,“ hovorí malý Peťko, ktorý má jasno, kto mu čo vysvetlí. „Mamina hudobnú, babka matematiku a tatino telesnú.“ Do školy má už pomôcky nakúpené. „Vybrala som mu špeciálnu anatomickú aktovku, pretože má po mne trošku ploché nohy, a tak aj problém s chrbticou. Keď zbadal, že je na nej futbalová lopta a má čierno-červenú farbu, pretože hrá za Spartak Trnava, mala som vyhraté, veľmi sa tešil. Mamina mu kúpila už rôzne veci, lebo na stránke školy už bolo presne vypísané, čo budú potrebovať. Máme už skoro všetko, chýbajú len drobnosti.“
Dominika sa bojí, že znovu zavrú školy. „Muselo to byť extrémne náročné, hlavne pre prváčikov, starší už vedeli robiť aj s počítačmi a naučiť sa sami. Dajte však prváčikovi notebook a nech pri ňom sedí pol dňa. Presne to, čo rodičia nechcú, aby ich deti boli za počítačom. Pevne verím, že to nebudeme musieť absolvovať, ale keď to príde, budeme to musieť nejako vydržať.“