S hercom Braňom Mosným (34) sme sa rozprávali aj o tom, ako zo starého trnavského bytu spravil architektonický skvost.
Posledný rok ste točili Sestričky aj Oteckov, zažili ste niekoľko intenzívnych mesiacov so šou Tvoja tvár znie povedome. Na vás zrejme pandémia nedopadla tvrdou rukou ako na niektorých kolegov, ktorí nemali ani prácu, ani peniaze... Či zdanie klame?
Herectvo je vo svojej podstate veľmi vrtkavé a nevyspytateľné povolanie. Áno, som vďačný za príležitosť a priestor, ale boli aj časy, keď to tak nebolo. Asi sa na mňa usmialo šťastie. Druhým dychom však musím dodať, že kultúra na Slovensku je dlhodobo podhodnotená a v týchto neľahkých časoch to je viac ako evidentné. Neskromne priznávam, že herectvo nie je iba o šťastí, ale aj o hodinách skúšok v divadle, štúdiu, odriekaní, tisícich sklamaniach a potom aj o radosti a šťastí.
V Sestričkách sa vaša postava medzičasom mierne poľudštila. Viete sľúbiť divákom, že už to bude len lepšie?
Existuje zopár vecí, v čom sú Fíni dobrí. Vyrábajú celkom dobrú vodku, vo vláde majú viac ministeriek ako ministrov a majú rafinovaných scenáristov, ktorí píšu fínsky originál seriálu Sestričky. Takže či sa moja postava poľudští, to vám naozaj nedokážem sľúbiť.
Učenie scenárov s lekárskou terminológiou dá určite zabrať. Máte na to už nejaký trik?
Ľudská pamäť je úžasná vec. Niekedy tej svojej dám zabrať, naládujem do nej kilometre písmen, potom sa trochu pohádame, ja jej doprajem oddych a po čase sa na mňa prestane hnevať. Je milosrdná. Potom zabudnem kľúče, mobil, peniaze, ísť na WC...
Imidž „odporného“ chlapa ste si preniesli aj do Oteckov. Vysvetlil vám niekto, prečo sa hodíte práve na takéto postavy?
Budem veriť, že dôvodom je moja ostrá vladárska fyziognómia ako z antického divadla. Ak nie, tak potom ozaj neviem. Ale hrá sa to dobre.
V Oteckoch to vyzerá, že vám žena zdupká k veterinárovi. Čo môžete prezradiť, ako sa to bude v deji ďalej miešať?
Nech si len dupká, doprajem mu. Stane sa toho veľa. Aj sa veľa pomieša. Viac povedať nemôžem...
Koncom minulého roka ste sa stali otcom. Ako syn rastie a komunikuje, dostávate sa do tejto úlohy čoraz lepšie? Či od začiatku ste boli na otcovstvo ako stvorený?
To otcovstvo, to je parádna vec! Doteraz som o tom nemal ani páru a teraz by som bez Adama nechcel byť ani deň. Rastie a komunikuje, ako ste vedeli?! Každý je na rodičovstvo stvorený, len to treba skúsiť. (Platí pre čitateľov, ktorí majú viac ako pätnásť.)
Posledné mesiace sa uvoľnili opatrenia... Svadba nebude?
Bude! Toľko svadieb bude, že ich nebude mať kto obsluhovať! Aj tá naša bude. Ale nie kvôli tomu, že sa uvoľnili opatrenia.
V Oteckoch máte rovno dve dcéry a vo všeobecnosti na pľaci pobehuje kopec detí. Zistili ste, že natáčanie s detským živlom zvládate dobre?
Zatiaľ ma moje seriálové dcéry tolerujú a berú ma takého, aký som. Anička (seriálová Mimi) mi požičiava popity (to je taká moderná hračka), sliz a poučí ma o procedúrach v saune pre mladé slečny. So Zoe (seriálová Lujza) sme minule pozerali aj youtube a bavili sa o živote. Ja ich zato v seriáli zdžubem za hocijakú prkotinu.
Vaša partnerka Silvia Soldanová sa už tiež chystá pozvoľna pracovať, či plánuje dlhodobejšiu materskú a vám sa to tak páči? Keď vás niekto skrátka neustále čaká doma...
Nie, nie, nie, toto naozaj nie. Ak by som chcel, aby ma niekto stále čakal doma, kúpil by som si rybičky. Dieťa poskytuje viac slobody, než by sme si mohli myslieť. Záleží však na dohode medzi partnermi. Silvika toto leto odohrala niekoľko predstavení v rámci Letných Shakespearovských slávností, odspievala nejeden koncert a my s Adamom bačujeme.
