V Ludaniciach počas mnohých rokov zažil veľa vtipných zážitkov. „Spomínam si na miestneho hlásateľa. Veľa toho nepoznal. Myslel si, že keď je pred menom MUDr., znamená to múdry. A tak aj hlásal. Múdra Helena ordinuje od druhej do štvrtej,“ usmieva sa 101-ročný organista.
Komunisti mu zakázali hrať
Na milovanom organe hrával až do roku 1957, potom mu to už nebolo umožnené. „Vtedy potláčali všetko, čo bolo cirkevné. Vraj som im kazil vzťahy, tak ma bolo treba odstaviť. Bolo to hrozné, lebo som miloval chodiť do kostola a hrať na organe,“ spomína smutným hlasom pán Kolarovič. Do školy prišiel vtedy okresný tajomník strany a zisťoval, kto chodí na omše. „Priznal som sa, že chodím. Moja žena tiež učila a povedala mu, že do kostola chodí, lebo má sedem detí a tam naberie duševnú silu do života. Viete, čo jej povedal? ,Súdružka, my nepotrebujeme také ženy, čo sypú deti jak z mašiny!‘“
K hraniu v kostole sa potom vrátil až na dôchodku, v roku 1981, keď pôsobil v Bernolákove a neskôr v Senci, kde dodnes býva. Pri otázke, čo by odkázal dnešným mladým, 101-ročný organista zvážnel. „Mladí ľudia ani nevedia, kde žijú. Nevedia si vážiť prácu a snahu svojich otcov, ktorí mnohí obetovali životy za našu slobodu! Počas môjho detstva sme boli oveľa skromnejší, no pritom sme boli spokojní,“ hovorí pán Kolarovič, pričom sa mu slzy tisnú do očí.
Hoci je oňho podľa vlastných slov dobre postarané, je mu ľúto, že už nemôže robiť to, po čom túži. Veľa nesplnených snov už nemá, chce len v pokoji dožiť. A aký je jeho recept na dlhovekosť? „Žiť pokojný život a vedieť sa povzniesť nad problémy,“ hovorí s úsmevom najstarší organista na Slovensku.
