Putovná výstava „Po 2. svetovej vojne“ prináša dychvyrážajúce príbehy ľudí, ktorí kvôli najväčšiemu medzinárodnému konfliktu v dejinách prežili nepredstaviteľné utrpenie. Nový Čas vám prináša tri z nich priamo od tých, ktorí ich môžu rozprávať ešte dnes. Otto Šimko (97) bol mučený v nacistickom väzení, Valéria Slamová (93) prežila hrôzy koncentračného tábora, Maja Šteruská (88) sa musela pred nacistami roky skrývať. Desivé zážitky ich poznačili na celý život.
Momentálne žijú v dome seniorov Ohel David v Bratislave. „Motiváciou k vytvoreniu výstavy je naše odhodlanie nedovoliť, aby sa táto história viac opakovala. Veríme totiž, že konkrétne ľudské osudy sú tou najlepšou cestou k poznaniu vlastnej minulosti a poučeniu sa z nej,” vysvetľuje Sandra Polovková, riaditeľka organizácie Post Bellum, ktorá výstavu organizuje. Do 30. augusta ju môžete vidieť v račianskom parku J. M. Hurbana, neskôr sa presúva do dediny Šaštín-Stráže.
Otto Šimko (97)
Zachránila ho znalosť nemčiny
V októbri 1942 Ottovu rodinu previezli osobným vlakom do pracovného tábora Vyhne.Tam strávili Šimkovci takmer jeden rok, no potom Ottov otec dostal od ministra pravosúdia rezortnú výnimku, na základe ktorej sa mohla celá rodina vrátiť do Nitry. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, Otto sa dostal k 9. liptovskému partizánskemu oddielu. Jeho kamarát a spolubojovník v civile zajal nemeckého vojaka. Keďže Otto vedel nemecky, z výsluchu vysvitlo, že vojak bol príslušníkom SS.
„Dokonca bol bývalým dozorcom v Dachau. Ortieľ bol jasný - rozsudok smrti popravou. Tak sa však pridržiaval nacistickej ideológie, že ten výstrel z mojej pušky po tomto jeho vyznaní šiel omnoho ľahšie,“ spomína pán Šimko. V Liptovskom Mikuláši ho neskôr chytili a zistili, že to on zabil esesáka.
„A to bol ohromne ťažký výsluch. Surovo ma bili a chceli odo mňa priznanie. Ja som však zapieral a moja nemčina mi vtedy pomohla, lebo esesák povedal gardistovi: ‚Bei dem kleinen bin ich nicht sicher.‘ Čo znamenalo: ,U toho malého nie som si istý.´ To, že začali pochybovať, ma tak povzbudilo, že som vydržal aj tú bitku a z toho výsluchu som sa nakoniec dostal,“ opisuje strašné mučenie.
Z väzenia sa mu nakoniec podarilo ujsť cez sklápacie okno na záchode. Nadišli 50. roky, keď temná atmosféra politických procesov a stupňujúca sa antisemitská politika vyústili do momentu, v ktorom sa Otto Šimko opäť pre svoj pôvod stal nepriateľom štátu. Skutočné vyslobodenie mu priniesla až Nežná revolúcia.