Maja Šteruská, rod. Lipschützová (88)
Za prežitie sa modlila každý večer
Maja sa narodila v Prahe v čase nárastu fašistickej ideológie po celom európskom kontinente. Keď nemecké vojská obsadili Čechy a Moravu a vytvorili Protektorát, bol Majin otec presvedčený, že musia z Prahy odísť. V roku 1939 sa celá rodina presťahovala do Bratislavy, kde otec dostal výnimku ako „osoba potrebná pre hospodársky a verejný život štátu.“ Napriek tomu sa rodina nevyhla následkom protižidovských zákonov a nariadení.
Keď ich vyhodili už z druhého bytu, odišli do Utekáča, kde predtým chodievali počas prázdnin. Miestni obyvatelia Židov neudávali, a tak sa až do Slovenského národného povstania darilo všetkým prežívať viac-menej v bezpečí. „Ľudia, u ktorých sme bývali, nevedeli, že sme Židia. Každý večer pred spaním som sa s domácou paňou modlila ruženec, aby som sa neprezradila. Jednu pani so siedmimi deťmi totiž kopaničiari vyhodili von, keď sa dozvedeli, že sú Židia. Žena aj s deťmi zmrzla,“ spomína.
Po vojne sa chcela rodina vrátiť do svojho bytu v Bratislave. Ten bol však zbombardovaný, a čo nezostalo zbombardované, to im ukradli. Majin otec dostal funkciu v dočasnej vláde, ktorá vznikla v Košiciach, a tak mu pridelili vilu na Slavíne po funkcionárovi slovenského štátu. Otec chcel s nimi utiecť pred komunistami do Štokholmu, kde mal dohodnutú aj pracovnú pozíciu. Pri poslednej pracovnej ceste do Viedne mal však autonehodu. Domov sa už nikdy nevrátil. Po otcovej smrti sa existenčná situácia rodiny zhoršila. Z vily sa museli okamžite vysťahovať.
