Monika dosiahla vo dvoch kategóriách prvé miesto, v jednej tretie a v jednej štvrté miesto. Hoci tento tanec spojený s bojovým umením pochádza až z ďalekej Brazílie, stal sa jej celoživotnou vášňou. Ako sama povedala, nikdy by jej nenapadlo, že bude konkurenciou rodených Brazílčanov, ktorí majú capoeiru, podobne ako futbal, takpovediac v krvi.
Za normálnych okolností sa majstrovstvá sveta konajú každé dva roky priamo v Brazílii, kvôli zlej pandemickej situácii však tentoraz prebiehali online.
„Capoeiru je ťažké definovať, nakoľko zaberá veľmi širokú škálu aktivít. Dokonalý capoeirista by mal zvládať prvky bojového umenia, tanca, robiť akrobatické pohyby, zvládať hrať na hudobné perkusie, spievať a ovládať portugalský jazyk,“ vysvetľuje hrdý Monikin tréner Martin Halász (35). Práve jemu a klubu ABADÁ Capoeira Slovensko, kde Monika trénuje, za svoj úspech do veľkej miery vďačí. Ako sama hovorí, capoeira je jej vášňou už od dvanástich rokov.
Kvôli pandemickej situácii ju na súťaži porotcovia videli len cez obrazovku. „Moje súperky boli na druhom konci planéty. Podarilo sa mi predviesť najlepšie ,Sao bento‘, čo je bojovejšia hra, a najlepšiu hru ,Sirúna‘, ktorá je zas viac akrobatická. V ďalších dvoch kategóriách som skončila tretia a štvrtá,“ vysvetľuje svoje úspechy Monika, ktorá trénovala na ihrisku na Gymnáziu Juraja Hronca v Bratislave. Ako prezrádza jej tréner, v každej kategórii hodnotili najlepších štyroch. Okrem Moniky boli zvyšní traja tanečníci vždy z Brazílie.
