Estónsko tak zrejme prvýkrát v histórii svojej samostatnosti čakajú voľby iba s jedným kandidátom, informovala agentúra AP.
Prezidenta v Estónsku volí parlament. Ten plánuje hlasovať o novom prezidentovi krajiny už v pondelok 30. augusta. Funkčné obdobie súčasnej estónskej prezidentky Kersti Kaljulaidovej sa totiž končí 10. októbra.
Jediným kandidátom vo voľbách je zatiaľ riaditeľ Estónskeho národného múzea Alar Karis, ktorého do volieb nominovali vládnuce strany - Estónska reformná strana (ER) a Estónska strana stredu (EK). Kandidátov do volieb možno nominovať do sobotňajšieho večera.
"Voľby iba s jedným kandidátom patria do sovietskych čias. Je to neetické ale napodiv legálne," uviedol bývalý estónsky minister obrany a diplomat Jaak Joerüüt. V estónskom parlamente zasadá 101 poslancov a na to, aby sa Karis stal prezidentom, potrebuje získať hlasy od najmenej 68 poslancov. Vládna koalícia má v parlamente 59 poslancov. Pri hlasovaní tak Karis musí získať podporu od najmenej deviatich opozičných politikov.
Prvé kolo hlasovania je naplánované na pondelok a ďalšie dve kolá by sa mali uskutočniť v utorok. V prípade, ak sa počas týchto troch kôl nepodarí zvoliť prezidenta, bude zostavená špeciálna volebná komisia, ktorá bude o novej hlave štátu hlasovať opäť v septembri.
Podľa estónskej ústavy má prezident v prvom rade reprezentatívnu úlohu. Estónsky prezident je však aj najvyšším veliteľom estónskych ozbrojených síl, formálne vymenúva členov vlády a podpisuje zákony, ktoré môže aj vetovať.
Jediný súčasný kandidát na budúceho prezidenta Alar Karis sa narodil 26. marca v roku 1958. Študoval molekulárnu genetiku a biológiu, pričom v minulosti pôsobil ako rektor Estónskej univerzity prírodných vied a neskôr aj Univerzity v Tartu. Od roku 2013 pôsobil na pozícii štátneho kontrolóra a od roku 2017 je riaditeľom Estónskeho národného múzea, píše Interfax.
