Vyplýva to z výročných správ politických strán za rok 2020 zverejnených na webe Ministerstva vnútra (MV) SR. Najviac členov mala ku koncu roka Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku, a to 15.106. Nasledovali Smer-SD (13.284), SMK-MKP (8899), KDH (7158), Most-Híd (5516) a SNS (3469).
Nad 1000 členov malo aj viacero ďalších mimoparlamentných subjektov, napríklad Komunistická strana Slovenska (1802). Zo strán, ktoré sú aktuálne v Národnej rade (NR) SR, okrem Smeru-SD túto hranicu prekročila len ĽSNS (1272). V počte členov v rámci parlamentných strán nasledujú koaličné hnutie Sme rodina (696), strana Za ľudí (672), SaS (229) a OĽANO (45).
Na kandidátke OĽANO sa vo voľbách o post v NR SR uchádzali aj členovia iných subjektov. Z nich hnutie NOVA malo podľa výročnej správy ku koncu roka 582 členov, Zmena zdola 50 a Kresťanská únia 32. Na kandidátke SaS sa zas do parlamentu dostali osobnosti z OKS, ktorá mala 75 členov.
Spomedzi politických subjektov sa našli viaceré, ktorých členskú základňu netvorilo ani 20 ľudí, dokonca také, ktoré mali desať a menej členov. Napríklad Slovensko do toho (10), Jednota - Ľavicová strana Slovenska (9), SDKÚ-DS (4) a Obyčajní ľudia (2).
Zákon o politických stranách a politických hnutiach pritom stanovuje minimálne počty členov v jednotlivých orgánoch strán, okrem štatutárneho. Najvyšší orgán strany má mať aspoň 27 členov, výkonný deväť a ostatné aspoň troch. Členovia orgánov strany pritom podľa zákona majú byť aj členmi strany.
MV SR pre TASR uviedlo, že za nedostatočný počet členov strany v jej orgánoch ju nemožno zrušiť. "Zákon o politických stranách osobitne rieši situáciu, keď Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zistí, že počas volebného obdobia sa počet členov výkonného orgánu politickej strany, ktorá bola zvolená do NR SR, znížil pod ustanovený počet členov," ozrejmilo. Podľa vlastných slov to v takomto prípade rezort oznámi Ministerstvu financií SR, ktoré následne pozastaví strane vyplácanie príspevku na činnosť.
