Čo sa v sporný deň 20. júla tohto roku vlastne stalo? Odhaľuje to uniknuté uznesenie o vznesení obvinenia voči policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi (54).
Prokurátor v uznesení konštatuje, že policajný prezident od 16. júla kontaktoval policajných veliteľov z krajských riaditeľstiev s tým, že zisťoval, či niekto poskytol jednotku pre Santusovú. Zaujímavé je, že sa tak malo diať aj po tom, ako 17. júla nastúpil Kovařík na dovolenku v Chorvátsku.
„Toto robil bez akéhokoľvek relevantného služobného dôvodu s cieľom vyzradenia tejto informácie nepovolaným osobám, ktorým by tak umožnil vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, resp. zastavenia takéhoto zásahu,“ uviedol prokurátor Chylo.
Santusová zase tvrdí, že Kovařík chránil 14 príslušníkov OČTK pred možným zatýkaním, ktoré sa skloňovalo na sociálnych sieťach, no napokon sa neodohralo. Zvláštne je, že Kovařík po zásahu hovoril, že krajským riaditeľom polície nezakázal nasadzovanie pohotovostných útvarov. Piati z nich však v uznesení tvrdia, že tak urobil práve v prípade možného nasadzovania kukláčov pre inšpekciu.
Plán dvoch jednotiek zo Sobraniec v deň zadržania trojice svedkov bol taký, že každá z nich zadrží jedného a tá, ktorá bude hotová skôr, pôjde aj po treťom. Dömötöra chytili, no okolo ôsmej ráno prišiel telefonát Kovaříka riaditeľovi hraničnej a cudzineckej polície Guckému.
V ňom sa mal pýtať, či sú kukláči nasadení pre inšpekciu a čo vlastne robia. Ten mu povedal, že to schválil Santusovej nadriadený Vavrinec. Policajný prezident sa ozval o pár minút opäť. „Po 10 až 15 minútach svedkovi opätovne zavolal a vydal mu príkaz na zastavenie činnosti mobilnej zásahovej jednotky,“ znie uznesenie. Gucký tak volal riaditeľovi v Sobranciach Gliganičovi a ten zavolal veliteľovi kukláčov na mieste, čím stopol akciu.
„Svedok Gliganič sa vyjadril, že doposiaľ nedošlo k situácii, aby činnosť jednotky bola niekým prerušená či zastavená.“ Kovařík sa odvoláva na to, že ho o preverenie požiadal minister vnútra a on ako prezident nesie plnú zodpovednosť za zákonnosť nasadenia zásahových jednotiek. Santusová sa podľa neho dopustila podvodu pri podávaní žiadosti o nasadenie kukláčov.
Kovařík tvrdí, že nezastavil Santusovej zásah, na čo nemal právomoc, ale stopol len akciu zásahovej jednotky zo Sobraniec. Sám vraj nariadil, aby strážili Dömötöra a zostali pred objektami, kde zasahujú. Santusová oponuje, že časť tímu, ktorá bola v Petržalke, spozorovala podozrivých ľudí a v okolí sa pohybovali „bezkrkí chlapi s kapsičkami krížom cez hrudník, tak ako sa nosia strelné zbrane“.
Prokurátor Chylo tak v uznesení tvrdí, že bez kukláčov sa bývalí takáčovci zadržať nedali. „V čase zákazu činnosti mobilnej zásahovej jednotky bol obvinený Zeman videný v motorovom vozidle, avšak z vyššie uvedených dôvodov nebol zadržaný,“ napísal prokurátor. Podľa Kovaříka však Zeman viackrát priznal, že v čase zásahu sa nachádzal v Chorvátsku a Santusovej vyjadrenia sú len domnienky bez dôkazov.
Po polhodine mal Kovařík znova volať riaditeľovi cudzineckej polície Guckému a umožniť dokončenie akcie. Prokurátor však tvrdí, že ak mal Kovařík podozrenie, že o sobraneckých kukláčov požiadal niekto bez takejto právomoci, tak bolo dôležité, že na akciu dostali súhlas od vlastných veliteľov.
Pokiaľ chcel Kovařík preveriť samotný zásah, mal podľa prokurátora počkať na jeho skončenie a nevystaviť tak bezpečnostnému riziku zasahujúcich policajtov. Kukláči už po povolení akcie neboli úspešní a obvinených svedkov nezadržali.
