Podobný darček, teda zrušenie obvinenia, dostali v rovnaký deň aj bývalý partner skupiny Penta Jaroslav Haščák, manželia Arpášovci a Zoroslav Kollár.
S použitím mimoriadneho opravného prostriedku najskôr generálna prokuratúra rozhodla o zbavení obvinenia Pčolinského a tiež o jeho okamžitom prepustení. Samotný generálny prokurátor Maroš Žilinka sa z rozhodovania v tejto veci vylúčil pre kontakty s Pčolinského bratom, poslancom Sme rodina Petrom Pčolinským.
O zbavení obvinenia a prepustení tak rozhodol jeho námestník Jozef Kandera. „Námestník generálneho prokurátora po preskúmaní veci dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie oboch obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie, a to pre závažné procesné pochybenia a pre absenciu dôkazov, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali,“ informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Obvinenie bolo zrušené aj v prípade podnikateľa Zoroslava Kollára. Práve on mal Pčolinskému podľa obvinenia dávať úplatok vo výške 40 000 eur.
Bude Pčolinský žiadať o odškodnenie za neoprávnené väznenie? „Budem ešte konzultovať veci s právnikmi, pretože táto vec je čerstvá,“ prezradil prepustený Pčolinský Novému Času. „Dával som v tejto veci aj trestné oznámenie ako poškodený, kde tiež by som mal vyčísliť nejakú sumu a majetkovú alebo nemajetkovú ujmu. Tých žalôb alebo konaní teda bude asi viac. Musím to ale naozaj konzultovať s právnikmi, pretože v tejto chvíli to neviem presne vyčísliť. Musím si prerátať, o čo som prišiel,“ dodal Pčolinský.
V rovnaký deň rozhodla generálna prokuratúra aj o zrušení obvinenia voči bývalému partnerovi finančnej skupiny Penta Jaroslavovi Haščákovi a manželom Arpášovcom. Tí boli stíhaní za korupciu v súvislosti so spisom Gorila. Haščák mal podľa obvinenia získať túto nahrávku od Arpášovcov za úplatok vo výške 200 000 eur. Hrozilo mu 12 až 20 rokov odňatia slobody.
Na rozdiel od prípadu Pčolinského a Kollára, v prípade Haščáka a Arpášovcov rozhodol na základe mimoriadneho opravného prostriedku osobne generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten sa podľa odôvodnenia generálnej prokuratúry po preskúmaní veci stotožnil s názorom Najvyššieho súdu, ktorý v januári tohto roku konštatoval, že „orgánom činným v trestnom konaní sa v predmetnej veci nepodarilo zabezpečiť dôkazy v takom množstve a kvalite, ktoré by v tomto štádiu trestného konania umožňovali vyvodiť podozrenie v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa skutkov tak, ako sú im kladené za vinu, dopustili“.
