Lekári dnes neriešia už len problém, či zámena liekov u pacienta nevyvolá nežiaduce zdravotné komplikácie, ale sú postavení do situácií, kedy doslova nemajú za čo vymeniť liek, ktorý pacient súrne potrebuje. „Z hľadiska spektra prípravkov pre podkožné podanie sme sa v priebehu ostatných rokov zredukovali na posledné 2 prípravky, pričom pôvodne sme mali približne 6 druhov. Rovnako dostupnosť prípravkov pre vnútrožilové použitie je čoraz menšia. Opakovane sú nedostupné konkrétne druhy imunoglobulínov. Každý z nich má pritom iné, nezameniteľné vlastnosti a spôsob aplikácie. Veľa pacientov vyžaduje celoživotne pomerne vysoké dávky imunoglobulínov podávané pravidelne v 3- až 4-týždňových intervaloch,“ upozorňuje na súčasný stav profesor Miloš Jeseňák, primár Oddelenia klinickej imunológie a alergológie, vedúci Centra pre vrodené poruchy imunity (Klinika detí a dorastu a Klinika pneumológie a ftizeológie JLF UK a UN Martin) a prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie. „Naša analýza ukázala, že imunoglobulíny boli v období 2018 – 2021 najčastejšie vyraďované zo zoznamu hradených liekov z 51 analyzovaných, anatomicko-terapeutických skupín liekov. Často sa hovorí o nedostupnosti onkologík, ale tie sú z pohľadu nedostupnosti až na 8. mieste po imunoglobulínoch,“ vysvetľuje Tomáš Doležal z Institutu pro zdravotní politiku iHETA a zástupca data-consultingovej spoločnosti COGVIO.
Zmeniť liek nie je ako zmeniť šampón
Pribúdajú pacienti, ktorí boli „prehodení“ na iný liek, ktorý im však z pohľadu vedľajších účinkov nevyhovuje, momentálne je to však ich jediná možnosť liečby. Zámena liekov pritom prináša tak zdravotné, ako aj aplikačné riziká, keďže každý z podkožných prípravkov sa podáva inak. „Sme pacienti, nie lekári, teda bez medicínskych znalostí. Ak sa pacient, v domácej liečbe, zvyknutý na jeden spôsob aplikácie lieku, musí v krátkom čase naučiť aplikovať iný liek novou metódou, je to problém,“ vysvetľuje Gabriel Bodor, zástupca Združenia pacientov s primárnou imunodeficienciou, o. z. Špecialista upozorňuje aj na hromadenie zdravotných rizík. „Nie je akceptovateľné a ani technicky možné meniť pravidelne jednotlivé ‚značky‘ prípravkov, pretože to zvyšuje nielen riziko vedľajších príhod a rôznych komplikácií. Preúčanie pacientov je komplikované aj pre ošetrujúcich lekárov. Pritom vďaka lepšiemu záchytu máme viac pacientov, ktorí sú odkázaní na pravidelnú liečbu. Len vo svojej ambulancii riešim približne sto takýchto pacientov a na Slovensku vieme o ďalších stovkách liečených pacientov na iných pracoviskách,“ potvrdzuje profesor Jeseňák.
Dostupnosť liekov komplikuje aj striktná cenová regulácia a pandémia ochorenia COVID-19
Bezprostredne tak u nás pociťujeme globálny problém nedostatku krvnej plazmy, pod ktorý sa dlhodobo podpisuje zvyšujúca spotreba liekov, ale aj aktuálna pandemická situácia, pre ktorú stúpa aj dopyt po tzv. rekonvalescentnej plazme od darcov, ktorí úspešne prekonali koronavírus a disponujú dostatkom protilátok. Dostupnosť liekov však komplikuje aj naša politika nízkych cien, ktorá je v rozpore s rastúcou hodnotou stále ťažšie dostupnej krvnej plazmy. „Ceny a úhrady liekov vyrobených z plazmy sú na Slovensku jedny z najnižších v rámci celej EÚ. V prípade vnútrožilovo podávaných imunoglobulínov sú prakticky najnižšie. To sa odráža v odchodoch výrobcov zo slovenského trhu a veľmi častých výpadkoch v dostupnosti liekov pre slovenských pacientov,“ potvrdzuje realitu Tomáš Doležal. Slovensko zároveň nepatrí medzi najväčších prispievateľov krvnej plazmy na výrobu liekov. Z dát NCZI vyplýva, že Národná transfúzna služba SR poskytuje ročne cca 30 000 litrov plazmy na frakcionáciu (t. j. oddeľovanie jednotlivých komponentov z plazmy na výrobu liekov). Susedné Rakúsko či Česko, naopak, až viac ako 600 000 litrov. Ako vyplynulo z reportu spoločnosti EY „Analýza zberu krvnej plazmy a liekov z krvnej plazmy na Slovensku – Súčasný stav a navrhované riešenia“, ktorý spoločnosť vypracovala v júni 2021, na Slovensku vyzbierame v porovnaní so všetkými štátmi EÚ 4. najnižší objem plazmy na 1 000 obyvateľov. Rovnako u nás legislatíva povoľuje odobrať najmenší možný objem plazmy ročne od jedného darcu. „Čo máme z lacných liekov, ak nie sú dostupné pre pacientov, ktorí ich potrebujú? Oceňujeme však prístup MZ SR a vidíme veľkú snahu zohľadniť osobité trhové situácie v súvislosti so zámerom zvýšiť dostupnosť liekov na Slovensku. Z našej strany sme pripravení podeliť sa o všetky informácie a dáta, ktorými disponujeme. Veríme, že budú prijaté rozhodnutia, ktoré sa, rovnako ako na zabezpečenie inovatívnych liekov, sústredia aj na zabezpečenie liekov ako sú práve lieky z krvnej plazmy, ktoré sa stávajú celosvetovo cenným artiklom,“ uzatvára tému zástupca pacientov Gabriel Bodor.
