Odporuje to ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku. V stanovisku to uviedla Slovenská advokátska komora (SAK). Urobila tak v reakcii na snahu zúžiť sporné ustanovenie Trestného poriadku, paragraf 363, ktoré dáva možnosť Generálnej prokuratúre (GP) SR zrušiť obvinenie či trestné stíhanie.
"Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku," spresnila hovorkyňa SAK Alexandra Donevová.
Zdôraznila, že znižovanie dôveryhodnosti jednotlivých ústavných inštitúcií a ich predstaviteľov len preto, lebo plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania, je neakceptovateľné. "Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom v prípravnom konaní v drvivej väčšine prípadov zvrátil nezákonnosť rozhodnutí prokurátorov, či už v prospech alebo neprospech obvinených. Systém bŕzd a protiváh prípravného konania je nevyhnutný pre zachovanie dôvery občanov v to, že Slovenská republika nie iba formálne, ale aj materiálne napĺňa základné atribúty právneho štátu," vysvetlila Donevová.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) chce zúžiť sporné ustanovenie Trestného poriadku, paragraf 363. Nedávne využitie tejto kompetencie generálnou prokuratúrou považuje za nešťastné. Ministerka si myslí, že v medializovaných prípadoch týkajúcich sa exšéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského či kauzy Gorila by bolo lepšie, keby vo veci rozhodol súd, a to aj vzhľadom na štádium prípravy vznesenia obžaloby.
