Načúvať svojmu telu
Jednou z najčastejších otázok nováčikov na kurze freedivingu je, do akej hĺbky sa môžu ponárať. Odpoveď je na prvý pohľad jednoduchá – len do takej, do akej to dovolí ich telo. „Keď človek pochopí, ako vyrovnávať tlak v ušiach pod vodou, získa komfort, a môže sa sústrediť na svoj dych,“ objasňuje inštruktor.
Strach, nepríjemný pocit či dokonca bolesť každého začínajúceho freedivera zastavia skôr, než by sa vybral do hĺbky, na ktorú ešte nemá. Ako teda vyzerá tréning freediverov? Freediverom je vlastne každý, kto sa niekedy potápal s vlastným nádychom. Po absolvovaní patričnej prípravy však možno svoje hranice posúvať. Začiatočnícky trojdňový kurz prináša prekvapenia hneď v prvý deň. Začína sa na suchu krátkym rozhovorom. Nasleduje dôkladný strečing, pri ktorom má veľkú výhodu každý, kto cvičí jógu.
Ďalším dôležitým krokom je naučiť sa správne nadýchnuť a zadržať dych. Prvá časť tréningu vo vode sa nazýva statická apnoe. Vo vode s hĺbkou zhruba 1,2 metra sa leží tvárou nadol pod dozorom ďalšej osoby, ktorá robí istenie. Trénuje sa zadržiavanie dychu ale aj odfiltrovanie nepríjemných pocitov a nutkania nadýchnuť sa. Ponory do hĺbky nasledujú až po tejto fáze. Na freediving toho netreba veľa. Stačí si požičať neoprén a záťažový opasok, nasadiť si plutvy, masku a klasický šnorchel. „Určite sa nepotápajte v plaveckých okuliaroch,“ varuje Jaroslav Figura. Človek riskuje popraskanie žiliek v očiach.
Čo zažíva človek pod vodou
V poslednej dobe sa freediving stáva mimoriadne populárnym. „Ľudia si ním kompenzujú rýchlu dobu, lebo freediving je najmä o relaxe, upokojení, nemyslení na problémy či povinnosti,“ vysvetľuje inštruktor. „Vo vode sa cítite ako vo vesmíre. Najprv klesáte, keď však tlak vody stlačí pľúca a neoprén prestane nadnášať, človek padá dole a vzniká pocit beztiaže.“
