V stanovisku to uviedol dekan PraF UK Eduard Burda. "Účelom zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je odstraňovanie nezákonnosti rozhodnutí vydávaných v rámci prípravného konania, ako aj nezákonnosti postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal. Zmena dotknutého ustanovenia Trestného poriadku je spôsobilá negatívne pôsobiť na atribúty zákonnosti trestného konania," reagoval Burda.
Spolu s prodekanom PraF UK pre vedu Tomášom Strémym zastávajú názor, že nie je správne, keď smerovanie trestnoprávnej úpravy ovplyvňuje medializácia trestných konaní, spoločenský a politický tlak. "To platí o to viac, ak v dôsledku medializácie niektorých trestných konaní by malo dochádzať k znižovaniu štandardu práv priznaných osobám, voči ktorým sa vedie trestné stíhanie. Je totiž neprípustné, aby rozhodovanie o právnych otázkach podliehalo emóciám, politickým prianiam a aktuálnej spoločenskej nálade," zdôraznil Burda.
Pripomenul, že paragraf 363 upravuje mimoriadny opravný prostriedok. "Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov ako nástroj ochrany zákonnosti nie je výnimočný v slovenskom právnom poriadku, mimoriadne opravné prostriedky sú bežné v civilnom procesnom práve, správnom práve či daňovom práve," priblížil Burda.
Oslabenie možnosti preskúmania zákonnosti prípravného konania by podľa jeho slov viedlo k narušeniu mnohých spoločenských hodnôt. "Vedenie trestného konania zákonným spôsobom je hodnotou, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou princípov demokratického a právneho štátu, ktoré tvoria základný stavebný pilier modernej spoločnosti," dodal Burda.
Paragraf využila Generálna prokuratúra SR pri zrušení obvinení voči exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému. Viacerí predstavitelia koalície hovoria o úprave, respektíve zúžení paragrafu, ktorý dáva možnosť Generálnej prokuratúre SR zrušiť obvinenie či trestné stíhanie. Úpravou spornej časti Trestného poriadku sa bude zaoberať pracovná skupina. Tvoriť ju majú zástupcovia koaličných strán, ako aj odborníci na trestné právo.
