Následne sa s ním aj na Úrade vlády stretol, kde mu pustil nejakú nahrávku. Bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár, cez ktorého sa mal snažiť stretnutie dohodnúť, o tom vypovedal pred Okresným súdom Bratislava 1.
"Obžalovaný pustil na Úrade vlády nahrávku z notebooku, kde som spoznal hlas bývalého riaditeľa Úradu vlády a riaditeľa sekretariátu Smeru Františka Határa," uviedol Čižnár. Či išlo o časť nahrávky Gorila, povedať nevedel.
Stretnutie sa malo konať vo večerných hodinách, expremiér Dobroslava Trnku podľa Čižnára po prehratí nahrávky vyhodil. Predtým sa spýtal, "že čo to malo byť". "Celé stretnutie aj s prehratím trvalo približne 20 minút. Nie som šťastný, že som sa zúčastnil stretnutia," doplnil.
Ďalšiu osobu na nahrávke Čižnár nespoznal. Na otázku prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, či mohlo ísť o osobu Jaroslava Haščáka, Čižnár reagoval s tým, že finančníka nepozná ani po hlase.
Vzťahy mal Čižnár s Dobroslavom Trnkom pracovné. Neskôr sa mali naštrbiť vinou ľudí z okolia obžalovaného. "Boli sme priatelia, pracovali sme spolu. Nezatracujem ho," skonštatoval. Ako priateľský označil vzťah s expremiérom Ficom, s ktorým boli v minulosti spolužiaci. Podľa Čižnára chodili na spoločenské akcie, ale v súkromí sa nenavštevovali.
"Ficovi som nič neprehrával a tobôž nie z USB kľúča. Nebolo to za prítomnosti Čižnára," zareagoval Dobroslav Trnka. Tvrdí, že nahrávku mu pustil na Krajskej prokuratúre v Bratislave, keďže Határa Čižnár dlhodobo poznal. Domnieva sa, že na nahrávke sa hovorilo o financovaní Smeru niekedy v roku 2006. "K takému stretnutiu nikdy nedošlo, Čižnár si to musel pomýliť," vyhlásil.
Prokurátor ÚŠP podal obžalobu na Dobroslava Trnka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa na súd začiatkom mája. Podľa záverov vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry bývalý šéf Generálnej prokuratúry SR nestíhal všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
Obvinený mal podľa polície od podnikateľa Mariana Kočnera prevziať zvukovú nahrávku obsahujúcu rozhovory osôb z podnikateľského prostredia, politikov a predstaviteľov štátnych orgánov. Z rozhovorov mali pritom vyplývať podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov, najmä korupčného charakteru.