Ako oznámil v utorok počas oficiálnej návštevy vo Vilniuse český minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek, pôjde o sumu 13,5 milióna českých korún (530.000 eur). Informovala o tom agentúra Reuters.
"Situácia na litovsko-bieloruských hraniciach nás znepokojuje. S ministrom (zahraničných vecí Gabrieliusom) Landsbergisom a ministerkou vnútra Agné Bilotaité sme vo Vilniuse podpísali memorandum o poskytnutí financií na zaistenie ochrany hraníc. Litva chráni vonkajšiu hranicu EÚ a zaslúži si všetku podporu," napísal šéf diplomacie ČR v utorok na Twitteri.
"Bezočivé konanie (prezidenta Alexandra) Lukašenka si žiada dodatočné sankcie voči bieloruskému režimu," povedal Kulhánek novinárom. Po pondelňajšom stretnutí s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou na sociálnej sieti napísal:
Litve poskytla pomoc pri výstavbe bariéry proti nelegálnym migrantom napríklad Ukrajina – do Vilniusu zaslala stovky kilometrov ostnatého drôtu. Dánsko zase okrem 15 kilometrov ostnatého drôtu ponúklo i ubytovacie kontajnery, hygienické vybavenie či rady expertov na imigráciu, píše agentúra AP.
Litovská vláda 23. augusta oznámila, že do septembra 2022 chce dokončiť výstavbu 508 kilometrov dlhého a tri metre vysokého plotu s ostnatým drôtom na hranici s Bieloruskom. Náklady na výstavbu tejto umelej bariéry odhaduje na 152 miliónov eur. Európska komisia príliv migrantov cez Bielorusko vníma ako Minskom zámerne riadenú migráciu v odvete za európske sankcie, upozornila však, že EÚ výstavbu tohto plotu zo spoločného európskeho rozpočtu nepodporí.
Do Litvy tento rok prišlo cez hranice s Bieloruskom už viac ako 4000 migrantov pochádzajúcich väčšinou z Iraku. Vlani ich pritom evidovali len 81. Tisíce utečencov na hraniciach zastavili a vrátili späť po tom, čo Vilnius v auguste rozhodol, že im bude aktívne brániť vo vstupe do krajiny. Vysoký nárast počtu nelegálnych migrantov prichádzajúcich z bieloruského pohraničného územia zaznamenali i Poľsko a Lotyšsko.
