Po valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) to skonštatoval Emil Macho, ktorý bol v utorok opätovne zvolený za predsedu agropotravinárskej samosprávy.
Macho upozornil, že nožnice nákladov a výnosov sa začínajú čoraz viac roztvárať. „Náklady slovenským poľnohospodárom a potravinárom neustále stúpajú. Dane, náklady na prenájom pôdy, energie a všetky ďalšie náležitosti sa zvyšujú spolu s nákladmi na COVID-19. Ceny potravín pritom stagnujú a my momentálne nemáme inú možnosť, iba ich zvyšovať,“ uviedol Macho.
Podľa jeho slov je nutné, aby sa k snahe slovenských producentov potravín pripojila aj podpora štátu. „Naďalej sa nenapĺňa deklarovaná podpora vlády SR v oblasti obnovy domáceho výrobného a spracovateľského segmentu. Musíme povedať, že slovenskí poľnohospodári a potravinári nedostali za pandémiu ani euro, respektíve minimálnu pomoc. Takže o nejakej konkurencieschopnosti v rámci európskeho spoločného trhu nemôžeme hovoriť,“ skonštatoval Macho.
Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽANO) uviedol, že vláda si je vedomá zložitej situácie poľnohospodárov a potravinárov, ktorí sú vystavení vysoko konkurenčnému trhu Európskej únie. „Vieme, že investičný dlh, hlavne u potravinárov, je veľký a priznávame, že vlády v minulosti nevenovali agrosektoru dostatočnú pozornosť. V súčasnosti vláda rozhodla o navýšení financií, ktoré plynú na podporu projektov poľnohospodárov a potravinárov,“ skonštatoval minister.
Ako však upozornil, na ovplyvňovanie zvyšovania cien potravín nemá vláda SR priamy vplyv. Podľa Vlčana je trend zdražovania potravín viditeľný na celom svete. „Štát dokáže trh ovplyvňovať iba do výšky svojho rozpočtu. My budeme do budúcnosti rozmýšľať nad tým, ako by sme mohli výkyvy na trhu riešiť intervenčným nákupom potravín. V obmedzenom rozsahu to robila aj Európska únia,“ uviedol Vlčan.
Predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) pripomenul, že slovenským producentom potravín v budúcnosti môže pomôcť aj podpora štátu pri modernizácii výroby. „Dnes dovážame 50 percent chleba nie preto, že ho nevieme vyrobiť, ale chýba nám to dopekanie chleba, ktoré je dnes v obchodných reťazcoch módne. Môžeme mať na to akýkoľvek názor, ale je to módne. Ak hydinársky priemysel predáva vajíčka za dva, tri centy do Rakúska na výrobu sušených vajec, tak keď podporíme výstavbu sušičiek, tak vajíčka nebudú stáť pár centov v zahraničí, ale ostanú u nás. Naplnením týchto vertikál, ktoré sú v strategickom pláne ministerstva, nebude zvýšenie pridanej hodnoty o 1000 eur na hektár taký problém. Ale potrebujeme spoluprácu z každej strany,“ zdôraznil Karahuta.
R. Takáč: Zvyšovanie cien pečiva bolo už len otázkou času
Zdražovanie pečiva bolo už len otázkou času, vláda totiž nereagovala na upozornenia ani na apel pekárov. Skonštatoval to opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR a člen pôdohospodárskeho výboru Richard Takáč (Smer-SD).
Na vrchole pandémie nového koronavírusu pekári žiadali, aby sa dostali do systému pandemickej pomoci. Ostali však podľa Takáča nevypočutí a všetky náklady na opatrenia museli znášať sami. ,,Do toho prichádza zvyšovanie cien pšenice, energií a výsledok je jasný. Chlieb náš každodenný bude drahší. A s ním aj rožky a ďalšie pečivo," podotkol poslanec. Pekári pritom išli s cenou za pečivo na hranu už pred pandémiou, keď ich k tomu nútili obchodné reťazce.
Podľa Takáča pekárov trápi aj to, že Slovensko takmer polovicu spotrebovaného pečiva dováža. ,,Až 40 % pečiva, ktoré si spotrebitelia kupujú, sú dopekané mrazené výrobky zo zahraničia. Slovensko by pritom mohlo byť pekárensky sebestačné," podotkol poslanec.
