Vyplýva to z predbežných výsledkov, ktoré vo štvrtok nadránom oznámil marocký minister vnútra Abdalwáfí Laftít, informuje agentúra AFP. Konečné výsledky majú byť oznámené v priebehu dňa. Podľa predbežných výsledkov by PJD namiesto doterajších 125 kresiel v 395-člennej dolnej komore parlamentu obsadila len 12. Výrazne tak zaostala za konkurenčnými liberálnymi stranami, ako Národné zhromaždenie nezávislých (RNI), ktoré podľa predbežných výsledkov získalo 97 kresiel, Stranou autenticity a modernosti (PAM) s 82 kreslami a Nezávislou stranou s 78 kreslami.
Kráľ Mohammed VI. po voľbách vymenuje predsedu vlády, ktorý vzíde z víťaznej strany. Volebné obdobie je podľa ústavy päťročné. Volebná účasť dosiahla 50,3 percenta, uviedol Laftít. To je viac ako vo voľbách z roku 2016, keď bola len na úrovni 43 percent, avšak menej ako pri regionálnych voľbách z roku 2015, keď prišlo hlasovať až 53 percent oprávnených voličov.
Tieto voľby však boli prvými, v ktorých približne 18 miliónov oprávnených marockých voličov, rozhodovalo v rovnaký deň o novom zložení parlamentu, ale aj miestnych a regionálnych zastupiteľstiev. Islamistická PJD v stredu večer napadla voľby s tým, že pri nich došlo k "vážnym nezrovnalostiam". Tvrdila napríklad, že pri volebných miestnostiach dochádzalo k "obscénnym" peňažným darom pre voličov a odvolávala sa aj na "zmätky" vo voličských zoznamoch, kde údajne viacerí z voličov nenašli svoje meno.
Minister vnútra však uviedol, že hlasovanie okrem ojedinelých incidentov, prebiehalo "za normálnych okolností". V Maroku platí od roku 2011 nová ústava, vďaka ktorej sa mnohé z právomocí panovníka preniesli na parlament a vládu. Kráľ si však zachováva kompetencie ako hlava štátu, najvyšší veliteľ armády a najvyššia islamská autorita v krajine, ako aj prísnu kontrolu nad kľúčovými oblasťami hospodárstva.
