Akože by neprišiel?
Predtým Belmonda viackrát pozývali na Slovensko, no agentúry si za to, že navštívi Art Film, pýtali šialené peniaze. Mame to však nedalo, pretože bol od detstva jej idolom. Nejakým spôsobom získala telefónne číslo na jeho budúcu manželku Natty, s ktorou už vtedy žil. Spoločne ho presvedčili, aby prišiel na festival. V deň príletu ho na letisku spolu s ďalšími očakávala aj moja mama. Tam ich zastihol telefonát, že Belmondo nepríde, lebo má chorého psíka. Herec s ním strávil celú noc v nemocnici. To však bolo pre organizátorov nepredstaviteľné! Na Slovensku o hercovom príchode už písali všetky médiá, spôsobil tu veľký ošiaľ. Všetko bolo na jeho návštevu pripravené a naraz toto!? Mama teda opäť zavolala jeho žene a dlho ju presviedčala, že to predsa nemôže urobiť, vysvetľovala jej, že ľudia budú sklamaní... Na nástojčivé presviedčanie mojej mamy, ktorá ho doslova uprosila, zmenil názor. Odkázal, že priletí ďalším lietadlom.
A priletel...
Áno. Samozrejme, že stále telefonoval domov, ako je na tom jeho psík. Zjavne trpel, navyše ho bolela noha, no svoje trápenie nedal najavo. Stalo sa, že ho dav postrčil, odniesla si to boľavá noha, no Belmondo len zaťal zuby a ďalej rozdával úsmevy. Išiel z neho po celý čas pokoj. Milovaný psík ho však nenechával ľahostajným, každú voľnú chvíľu sa informoval, ako sa má. Mali sme s mamou preňho pochopenie, pretože aj nám predtým odišiel zlatý retriever. Bol zjavne rád, že s ním súcitíme. Mame sa zdôveril, že ľudia, ktorí nemajú psíka, ťažko pochopia, že to je člen rodiny a nedokážu precítiť, čo v takých chvíľach človek prežíva. Počas ceremónie na Art Filme sa dozvedel, že psík zomrel. Vo filme Tereza – náboj lásky som použil záber prebratý z dokumentu RTVS. Je v ňom zachytený okamih, ako sa Belmondo naklonil k mojej mame a zašepkal jej, že psík už nie je. Ten svoj nekonečný žiaľ však prekryl radosťou z festivalovej ceremónie. Bol to jeho smútok, pred davom fanúšikov žiaril...
Aký dojem zanechal Belmondo vo vašej mame?
Ako som už povedal, mama bola od mladosti očarená Belmondom. Často ho porovnávala s Alainom Delonom, s ktorým sa tiež stretla ako tlmočníčka. Hovorila, že obaja herci boli úplne rozdielni. Delon bol vždy za toho krajšieho... Bol často veľmi nervózny, nemal rád, keď ho ľudia otravovali. Prihovoril sa im, len keď chcel on. Belmondo, naopak, pôsobil na okolie oveľa príjemnejšie, mal obrovskú charizmu. Neodmietol žiaden autogram, keď to čo i len trošku šlo, tak sa dotyčnému podpísal. Keď bola mama v strese, tak ju Belmondo upokojoval: Sú aj horšie veci na svete... Zachovával si rozvahu, pokoj a rozdával sa pre iných. Na odľahčenie prezradím ešte jednu pikošku – išli sme s Belmondom okolo obchodu s pánskymi odevmi. Keď uvidel nad vchodom nápis
Alain Delon, tak prevrátil oči a bez komentára pokračoval ďalej. (smiech)
