Študoval práve filmovú réžiu na VŠMU, stretnutia s hviezdami filmového plátna boli preňho preto ešte vzácnejšie. Vďaka mame, tlmočníčke Tereze Gašparíkovej († 59), mal blízko aj k legendárnemu Belmondovi († 88), s ktorým sa zoznámil na filmovom festivale. Súkromné stretnutie s francúzskou hereckou hviezdou dostal ako darček k meninám. Smrť
Jeana-Paula Belmonda ho preto veľmi zasiahla. O jedinečnom zážitku zo stretnutia porozprával exkluzívne pre Nový Čas Nedeľa.
Ako ste sa dostali do blízkosti takej hereckej hviezdy, akou bol Jean-Paul Belmondo?
Študoval som filmovú réžiu a v roku 2001 som pracoval na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach ako šéf guest service. Mal som na starosti hostí festivalu. Moja mama v tom čase už niekoľko rokov pracovala na Art Filme ako tlmočníčka a zároveň sprevádzala hlavné hviezdy, väčšinou z Francúzska a z Talianska. V tom roku bol hlavnou hviezdou festivalu Jean-Paul Belmondo. Slávnostne prevzal ocenenie Hercova misia a na Moste slávy pripevnil tabuľku so svojím menom. Bolo to práve na Petra a Pavla, 29. júna. Mama mi v istej chvíli zatelefonovala na mobil, aby som rýchlo prišiel do Kúpeľného parku. Povedal som jej, že nemôžem, mám veľa práce, no nástojila, aby som určite prišiel, pretože má pre mňa darček k meninám. Nemal som na výber. Zdiaľky som videl mamu stáť pri lavičke s nejakým pánom. Bol to Belmondov ochrankár a na lavičke sedel sám veľký Belmondo.
Nestratili ste v tej chvíli reč?
To nie, ale priznám sa, že to bol šok! Mama s ochrankárom odstúpili na niekoľko metrov od lavičky a ja som s Belmondom osamel. V tom čase som ešte nehovoril až tak dobre po francúzsky, preto som občas zavolal na mamu, aby mi niečo preložila. Belmondo zas nehovoril veľmi po anglicky, bol typický zarytý Francúz. Napriek istej jazykovej bariére sme si však celkom dobre rozumeli. Miloval som francúzsku historickú filmovú komédiu Manželia z roku II, nakrútenú v roku 1971. Dej sa odohráva počas Veľkej francúzskej revolúcie. Belmondo ako Nicolas Philibert sa v snímke doťahuje s herečkou Marlene Jobert, ktorá hrá postavu Charlotty. S obľubou som v tom čase film púšťal svojim frajerkám. (smiech) Belmondo mi opisoval, aké to bolo, keď nakrúcal film v Rumunsku, ako sa tam mali dobre a ako ho teší, že som spomenul práve túto komédiu. Preňho bolo totiž veľmi dôležité, aby mali ľudia radosť, keď vychádzajú z kina.
Prezradil vám, ktorý film mal obzvlášť rád?
Spomenul kultový film Na konci s dychom (1960), ktorý je jedným zo základných diel francúzskej novej vlny. Keď som bol v puberte, veľmi ma tento film ovplyvnil. Rozprával mi o tom, ako režisér Jean-Luc Godard pri nakrúcaní tápal, hľadal ten správny výrazový spôsob. Hovoril veľmi expresívne o tom, ako sa film pomaly vyvíjal, že spočiatku vôbec nebolo jasné, ako to celé dopadne. Chvíľu niečo natočili, potom Godard zmizol, neskôr Belmondovi zavolal a zas čosi natočili... To bola druhá naša téma a tretia, širokánska téma bol futbal.