Premeniť SR na krajinu, ktorá nebude produkovať väčšie množstvo emisií, je veľká úloha, ktorá nebude len pre jednu vládu, tvrdí Budaj. Pripomína, že Slovensko bude musieť do roku 2030 znížiť svoje emisie o 55 percent a do roku 2050 sa stať uhlíkovou neutrálnou krajinou. "Rada vlády bude mobilizovať kapitánov priemyslu a všetkých, ktorí sa zúčastňujú na poškodzovaní klímy, aby sa už dnes postavili za ciele a základy cesty, ktorá bude v jednotlivých míľnikoch kontrolovaná slovenskou vládou a európskymi orgánmi," povedal minister.
Nemyslí si, že by bol proti opatreniam na adaptáciu zmeny klímy či zníženia emisií minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Podľa Budaja si uvedomuje, že investori sú ochotní ísť na Slovensko len v prípade, že plní všetky environmentálne ciele. "Nikto neinvestuje peniaze do krajiny, ktorá bude platiť pokuty a mať infringementy, ktoré budú potom znamenať obmedzenia," skonštatoval šéf envirorezortu.
Na zmiernenie klimatickej krízy sú podľa Budaja dôležité dva druhy opatrení, a to adaptácia na klimatickú zmenu a znižovanie emisií v priemysle a doprave. Opatrenia na adaptáciu zahŕňajú zmenu verejných priestorov. Patrí medzi ne napríklad viac zelene, zadržiavanie vody, zelené strechy či prestavba domov. Taktiež musia nastať zmeny v odpadovom a vodnom hospodárstve.
Problémom pri vypúšťaní emisií sú aj nízke zdroje vykurovania, keď ľudia okrem dreva kúria kadečím iným. Envirorezort zvyšuje aj poplatky za emisie pre veľkých znečisťovateľov. Novela zákona je zatiaľ v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Veľkí znečisťovatelia ako US Steel Košice či bratislavský Slovnaft majú k zvyšovaniu poplatkov pripomienky. "Aj oni sú však ľuďmi, majú rodiny a vedia, že biznis je jedna vec, ale otázka prežitia je vec druhá," podotkol minister.
Budaj pripomína, že na Slovensku končia bane na hnedé uhlie a tiež používanie uhlia vo veľkých teplárňach.
