Tom Canavan bol pochovaný zaživa v troskách Svetového obchodného centra (WTC), keď sa 11. septembra pred dvadsiatimi rokmi zrútili obe jeho budovy - takzvané dvojičky.
O 08:46, keď Boeing 767 spoločnosti American Airlines zasiahol severnejší z dvoch mrakodrapov, sa na 47. poschodí v kancelárii svojho šéfa zúčastnil konferenčného hovoru. Canavan a jeho kolegovia z maklérskej firmy First Union začali pomaly zostupovať po schodisku. Po ceste míňali policajtov, hasičov a záchranárov, ktorí sa ponáhľali hore, aby pomohli preživším. Kým sa pokúšali utiecť, druhé lietadlo narazilo do južnej veže, píše agentúra Reuters. Canavan sa spolu so štyrmi ďalšími kolegami dostal do podzemia, ktoré bolo plné obchodov. V tej chvíli sa zrútil južnejší z dvoch mrakodrapov; kolaps druhého prišiel do 30 minút.
"Pamätám si, ako kričím na ľudí predo mnou alebo sa snažím, aby som sa dostal k východu," opísal Canavan. "Neviem, či mi niečo vyšlo z úst, keď som zacítil dve silné rany a potom ma to pritlačilo k podlahe ako chrobáka," uviedol. Jeho posledné myšlienky patrili nadchádzajúcej oslave synových tretích narodenín a tomu, že nikdy nespozná dcéru, ktorú on a jeho tehotná manželka čakali. "Čoskoro som ale v zuboch zacítil štrk a dym a povedal som si, že žijem," opísal muž. Podľa Canavana sa spolu s ďalším, dodnes neidentifikovaným mužom zachránili, pretože cez nich spadla veľká betónová stena, ktorá vytvorila bezpečný priestor v hromade skrútenej ocele a trosiek. Začali sa usilovne prekopávať sutinami a plaziť hore. Po asi dvadsiatich minútach uvideli malú škáru svetla a prvýkrát sa nadýchli čerstvého vzduchu. "Pretiahol som sa dierou. Bol som odretý od hlavy až päte, bol som zranený a necítil som nič," uviedol Canavan.
Ešte niekoľko minút v podzemí a nepochybne by zahynul, keď sa o 10:28 zrútila severnej veža. Väčšine jeho spolupracovníkov sa podarilo utiecť, štyria ale zomreli. "Neprejde jediný deň, kedy by som nemyslel na niečo z toho dňa, či už na osobu, zvuk či nízko letiace lietadlo," uviedol Canavan, ktorý sa plánuje zúčastniť ceremónie k 20. výročiu tragédie. "Nikdy to nezmizne. S tým som sa zmieril. Ľudia hovoria: 'Prekonaj to'. Toto nie je niečo, čo prekonáte," uviedol muž, ktorý prežil útoky z 11. septembra.
"Pamätám si, ako kričím na ľudí predo mnou alebo sa snažím, aby som sa dostal k východu," opísal Canavan. "Neviem, či mi niečo vyšlo z úst, keď som zacítil dve silné rany a potom ma to pritlačilo k podlahe ako chrobáka," uviedol. Jeho posledné myšlienky patrili nadchádzajúcej oslave synových tretích narodenín a tomu, že nikdy nespozná dcéru, ktorú on a jeho tehotná manželka čakali. "Čoskoro som ale v zuboch zacítil štrk a dym a povedal som si, že žijem," opísal muž. Podľa Canavana sa spolu s ďalším, dodnes neidentifikovaným mužom zachránili, pretože cez nich spadla veľká betónová stena, ktorá vytvorila bezpečný priestor v hromade skrútenej ocele a trosiek. Začali sa usilovne prekopávať sutinami a plaziť hore. Po asi dvadsiatich minútach uvideli malú škáru svetla a prvýkrát sa nadýchli čerstvého vzduchu. "Pretiahol som sa dierou. Bol som odretý od hlavy až päte, bol som zranený a necítil som nič," uviedol Canavan.
Ešte niekoľko minút v podzemí a nepochybne by zahynul, keď sa o 10:28 zrútila severnej veža. Väčšine jeho spolupracovníkov sa podarilo utiecť, štyria ale zomreli. "Neprejde jediný deň, kedy by som nemyslel na niečo z toho dňa, či už na osobu, zvuk či nízko letiace lietadlo," uviedol Canavan, ktorý sa plánuje zúčastniť ceremónie k 20. výročiu tragédie. "Nikdy to nezmizne. S tým som sa zmieril. Ľudia hovoria: 'Prekonaj to'. Toto nie je niečo, čo prekonáte," uviedol muž, ktorý prežil útoky z 11. septembra.