Ocenil význam námestia pre komunitu a poukázal na jeho slávnu minulosť a na osobnosť rabína Chatama Sofera, ktorý v nej pôsobil.
„Tu bola synagóga hneď vedľa korunovačnej katedrály. Architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov,“ povedal František. Pripomenul aj to, ako bolo toto spolunažívanie narušené druhou svetovou vojnou a s tým súvisiacimi deportáciami, či neskôr komunistickým režimom, ktorý sa postaral o zbúranie synagógy. „Tu bolo Božie meno zneuctené, lebo najhoršie rúhanie, akého sa mu môže dostať, je použiť ho na vlastné účely, namiesto rešpektovania a milovania druhých,“ dodal.
Pápež sa pripojil k členom židovskej komunity na mieste, kde si môžu doteraz uctievať pamiatku svojich predkov. „Toto námestie je miestom, kde žiari svetlo nádeje. Tu prichádzate každý rok zapáliť prvé svetlo na svietniku Chanukia. Ak aj bola synagóga na tomto mieste zbúraná, komunita je tu stále prítomná. Je živá a otvorená na dialóg,“ povedala hlava katolíckej cirkvi.
Pápeža na Rybnom námestí privítal Richard Duda, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike. Poukázal na to, že láska k blížnemu má v kresťanstve i judaizme ústredné postavenie. „Ak sa imperatív lásky pretaví do zákonov a inštitúcií, spoločnosť má šancu stať sa spravodlivou. A o to nám všetkým ide,“ povedal Duda.
Pápež František zúčastnených zástupcov židovskej cirkvi na záver stretnutia požehnal a zapálil sviečku na pamiatku tých, ktorí zahynuli počas holokaustu. „Nech vás žehná Všemohúci, aby ste uprostred toľkých nezhôd, ktoré zamorujú svet, mohli byť spoločne vždy svedkami pokoja,“ uzavrel pápež.