Vy vraj opatrenia počas koronakrízy beriete veľmi vážne. Stále ste silný astmatik? Preto?
- Astmou to nevyhnutne nie je. Tá sa ma držala od puberty do čerstvej dospelosti, ale potom sa to zlepšilo. Dnes sa na ňu už neliečim. Mal som skrátka pocit, že nie je iná cesta, ako byť zodpovedný a správať sa zodpovedne.
Je pravda, že od vypuknutia pandémie ste necestovali do zahraničia?
- Áno. Jednoducho som nemal pocit, že je v tomto období vhodné cestovať. Ale to neznamená, že chcem falošne moralizovať. Na to právo nemám. Každý si vo výsledku môže robiť, čo len chce a ako chce. Ja som sa rozhodol takto.
Stále ste sa nevideli s mamou a so sestrou, ktoré žijú v Anglicku?
- Mamu som videl, prišla teraz koncom leta na týždeň a bol som za to veľmi rád. Ak všetko dobre pôjde, o chvíľu príde opäť, lebo jej to nestačilo.
V poslednej dobe vám robila starosti vaša najlepšia kamarátka, sučka Snehulienka, ktorá musela podstúpiť operáciu. Už je z najhoršieho vonku?
- Má sa už lepšie, aj keď ja som stále v pohotovostnom režime. Čaká nás kontrola, výber stehov aj výsledky testov. Viac som si na základe toho uvedomil krehkosť všetkého, aj vzťahov. Viac si teraz užívam jej prítomnosť, aj keď sa to už vlastne ani viac nedá. Hovorím sám sebe: poďme sa zastaviť a užívať si bezhraničnú lásku. Prežil som však týždeň obrovského strachu, ale to pozná každý, kto má psa a nielen ako doplnok. Mám ju od dvoch mesiacov, je to moje dieťa.
Akou „sestričkou“ ste boli?
- Myslím si, že som bol extrémne starostlivá sestrička. Verím, že som to od ranného podávania medicíny a dezinfekcie rán až po obrovské prísuny lásky zvládol dobre. (smiech)
Hráte rôzne charaktery, často dosť extrémne. Ktorá zo všetkých tých postáv k vám má najbližšie?
- Myslím, že som ešte nevyhnutne nehral niekoho, kto by mi bol veľmi podobný. Ale z toho sa práve veľmi teším, práve preto som chcel byť hercom.
Lebo o niektorých hercoch sa hovorí, že dookola hrajú sami seba...
- O tomto si myslím, že je to predsudok. Áno, niektorí herci možno hrajú postavy, ktoré sa od seba veľmi neodlišujú, no nemyslím si, že my zvonka máme právo povedať, že hrajú sami seba. Ale aby som sa vrátil k predošlej otázke... Myslím, že do všetkých postáv dávam veľa zo seba, lebo podľa mňa je to jediná cesta. A tá mi pomáha vytvoriť skutočný charakter. Bez osobného vkladu sa to nedá.