Dohodu so spoločnosťami Vonovia a Deutsche Wohnen, ktorá zahŕňa aj 450 obchodov, potvrdil v piatok berlínsky Senát. Kúpna cena je 2,46 miliardy eur. Transakcia sa týka asi 10 percent nehnuteľností, ktoré vlastnia v Berlíne obe firmy. Počet bytov vo vlastníctve spolkovej krajiny Berlín sa zvýši na približne 355-tisíc, čo je asi pätina z 1,67 milióna nájomných bytov v meste.
Rastúce náklady na bývanie sú v Berlíne, kde v porovnaní s mnohými inými metropolami dlho uplatňovali nízke nájmy, v posledných rokoch výbušnou témou. Jedným zo spôsobov, ako sa odchádzajúca ľavicová mestská koalícia snažila problém riešiť, sú spätné nákupy bytov, ktoré kedysi patrili štátu a v posledných dekádach prešli do rúk súkromných spoločností.
V apríli nemecký ústavný súd rozhodol, že horná hranica nájomného, ktorú miestna vláda stanovila vlani, je protiústavná. Zrušené pravidlo zmrazilo nájomné pre zhruba 90 percent berlínskych bytov na päť rokov na úrovni, kde sa nachádzalo v júni 2019. V mnohých prípadoch bolo potrebné nájomné znížiť, aby zodpovedalo novej hranici. Po rozhodnutí súdu však museli početní nájomníci znížené platby spätne uhrádzať.
Novú mestskú vládu obyvatelia Berlína zvolia 26. septembra, v deň, keď sa v Nemecku uskutočnia aj celoštátne parlamentné voľby. V Berlíne sa spolu s voľbami uskutoční aj nezáväzné referendum o výzve miestnej vláde, aby vyvlastnila nehnuteľnosti veľkých korporátnych majiteľov. Stúpenci tejto iniciatívy piatkovú dohodu kritizujú.