Redakcia Nový Čas

Presne takýto výlet si vysníval a toto leto absolvoval študent a motonadšenec Ján Drinka z Michaloviec. Opýtali sme sa ho na to, aké výzvy ho cestou čakali, prečo prespával na benzínových pumpách či pod mostom, čo o ňom napísali nórske noviny a či má po svojich skúsenostiach ešte chuť cestovať po svete na malej motorke.

 Študent Ján Drinka (17) zdolal cestu motocyklom        z Michaloviec na Nordkapp: Podtitul

Nie každý študent sa môže v sedemnástich pochváliť tým, že má už prejazdenú veľkú časť Európy. Nie však len tak autom s rodičmi, ale naopak, úplne sám na vlastnom motocykli Jawa 50 Pionier. Týchto dnes už veteránov zišlo z výrobných liniek v Považskej Bystrici vyše 1,5 milióna. Tak ako v minulosti, milujú ho aj dnes mnohí nadšenci motorizmu, hoci prvé kilometre môžu byť pre čerstvého vodiča riadnou výzvou.

Platí to aj pre Jána Drinku, študenta na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Michalovciach. Už v roku 2019 vyrazil na svojom Pionieri na stretnutie veteránov v Šuňave. Nasledovali výlety motocyklom po všetkých susedných štátoch, dokonca až do Nemecka.

Aj keď lockdown a zatvorené hranice v roku 2020 cestovaniu veľmi nepriali, Ján si vyskúšal cesty po Slovensku i za hranice poriadne naľahko. „Na tejto ceste som nemal ani stan, spával som pod celtou, spacák bol nízkej kvality, perfektne však poslúžil v stredoeurópskych letných podmienkach,“ spomína na svoje začiatky.

Ako sa však zrodí plán na cestu, ktorej cieľ je vzdialený neuveriteľných 3 000 kilometrov? Na malom motocykli s rýchlosťou maximálne 60 kilometrov za hodinu bol výlet na vytúžený Nordkapp, teda najsevernejší bod Európy dosiahnuteľný motorovým vozidlom, poriadnou výzvou.

Rozhodnutie vybrať sa na takúto výpravu sa nezrodilo zo dňa na deň. Aj Ján dlho sníval o tom, že by sa vydal do Škandinávie a zažil striedanie polárneho dňa a noci, a, samozrejme, neopakovateľnú škandinávsku prírodu, kde v lete slnko nezapadá a teploty v oblasti fjordov klesajú až takmer k nule.

„Zdolať to na československej motorke, ktorá bola konštruovaná na cestu z dediny do mesta, vo mne prebudilo odhodlanie. Prvotný plán bol ísť iba za polárny kruh. Bola by však škoda neísť až na najsevernejší bod Európy, keď to už odtiaľ nie je tak ďaleko,“ vysvetľuje úspešný cestovateľ.

Jedna vec je sen, druhá je už samotná realizácia. Prípravy napodiv neboli až také náročné, ako by sa mohlo zdať. Výhodou pre Michalovčana bolo, že si cestu plánoval len v obrysoch, keďže pandémia výrazne zasahovala do všetkých jeho cestovateľských plánov. Aby sa vyhol nutnosti vybavovať víza, rozvrhol si cestu cez Pobaltie, ktoré otvorilo svoje hranice až tesne pred jeho výpravou.

Prvým krokom bolo stihnúť kompletne sa zaočkovať, čo zvládol ešte začiatkom leta. Druhým, skutočne kľúčovým bodom bola príprava motorky na mimoriadne dlhú cestu. Motor prešiel kompletnou generálkou, napriek tomu práve prípadné poruchy boli najväčším strašiakom a Jánovi sa rozhodne nevyhli, dokonca v tých najnevhodnejších chvíľach.

Na Pioniera nasadol 3. júla s mottom, že sa všetko nejako vyrieši s dobrým koncom. Ako sa neskôr neraz ukázalo, práve tento prístup mladému cestovateľovi veľmi pomohol. Prvou zastávkou bol zjazd Pionierov v Ivachnovej. Už prvá etapa ukázala nutnosť niektorých úprav na motorke. Ďalší deň priniesol cestu do Poľska cez Krakov. Následná cesta do Varšavy bola poznačená defektom na zadnom kolese. Prvú z mnohých nocí tentoraz strávil pod širákom na lavičke pri jednom z jazier za hlavným mestom Poľska.

Nasledovala cesta do Litvy a prechod do nového časového pásma. Jazda krajinou predstavovala neustály boj s kamiónmi, cestu mu však spríjemňovali stretnutia s inými motorkármi i spoločné kempovanie. Ďalšou krajinou po ceste bolo Estónsko. Skúsenosť s polárnym dňom nebola až taká príjemná, keďže v noci ani po západe slnka tma neprichádza, čo výrazne človeku narúša spánkový režim.

Výprava sa pre mladého dobrodruha takmer skončila predčasne už deviaty deň. V Tallinne bolo potrebné nastúpiť na trajekt do Fínska, na vstup však bol potrebný súhlas dospelého. Jánovi nakoniec pomohli nemeckí turisti, ktorí si zvolili rovnaký cieľ cesty – mys Nordkapp – a mali preto úplné pochopenie pre jeho sen. Nasledovali Helsinki i Lahti s miestnym múzeom motocyklov. Prekvapením boli dve vystavené Jawy.

Cestovanie po severe Európy patrí medzi najdrahšie. Preto bolo nutné výdavky na výpravu neustále kontrolovať. Prenocovanie vo fínskom kempe vyjde na viac ako 20 eur, lacné nie je ani tankovanie či nákupy potravín. Mladý študent si s touto výzvou poradil originálne.

„Cestoval som cez jednu z najdrahších oblastí sveta, s týmto si však nie úplne rozumel môj rozpočet. Zápornou stránkou Škandinávie je vyhadzovanie dobrého jedla v obchodných reťazcoch, často pred alebo tesne po dátume spotreby. Takže väčšinu cesty som praktizoval dumpster diving, čiže ma živil odpad, čím som aj ekologicky napomohol planéte. Keď som sa v tom parádne rozbehol, dal som si aj výzvu sedem dní bez jedinej investície do jedla. Tá sa podarila a ani som pri tom nehladoval. Po zvyšok cesty mi mnoho jedla darovali alebo kúpili ľudia, ktorých som cestou stretol. Uvedomil som si dôležitú vec, že často doma jem zo zvyku, nie preto, že som bol hladný,“ rozpovedal Ján svoje skúsenosti. Neraz mu náhodní známi poskytli aj prenocovanie či dokonca pomoc pri oprave motocykla alebo príležitostnú dopravu na peších výletoch, ktoré podnikol bez Pioniera.

Cesta Fínskom viedla neustále na sever. Po dvoch týždňoch od štartu mal dokonca možnosť stretnúť sa osobne s jednou z najslávnejších rozprávkových postáv našej planéty, Santa Clausom. Uprostred leta tento čarovný deduško víta turistov spolu s elfami v dedinke v Rovaniemi.

Nasledovalo prvé stretnutie so živými sobmi na miestnych komunikáciách i významný míľnik, prekročenie hranice polárneho kruhu 15. júla. Zrejme išlo o prvého „Pioniera“, ktorý sa za túto hranicu dostal.

Ďalšia veľká skúška pre malý motocykel bola už za rohom. Tou bol prechod jedného z najsevernejších a najdlhších podmorských tunelov v Nórsku, Severokapského tunela s dĺžkou takmer 7 kilometrov. Najväčšou zaťažkávacou skúškou bolo pre motorku pomerne prudké stúpanie. Za tunelom nasledovalo ešte niekoľko kopcov a mladému Michalovčanovi sa 18. júla o tretej hodine ráno splnil sen – ako prvý Slovák dosiahol na motocykli Jawa 50 Pionier Severný mys.

I na týchto miestach, ďaleko od domova, stretol Slovákov, ktorí mu boli nápomocní. Práve vďaka nim sa na neútešnom severe mohol osušiť i prespať priamo na parkoviskových toaletách na Nordkappe.

Dobrodružstvo sa však ani zďaleka nekončilo. Svoj cieľ síce dosiahol, bolo sa však treba vybrať naspäť, tentoraz smerom na juh cez Nórsko, Nemecko a Česko až na Slovensko. Mimoriadne náročný terén v Nórsku i nízke teploty preverili odhodlanie mladého cestovateľa, veď teploty tu klesali až na 2 stupne Celzia a pohodu na motorke nezlepšoval ani vytrvalý vietor a dážď.

Potom sa pridala porucha na karburátore i problém so sviečkami, ktorý sa mu podarilo operatívne vyriešiť cestou. O ceste študenta na malej Jawe sa medzitým dozvedeli aj nórski novinári, ktorí s ním spravili rozhovor v meste Mo i Rana a neskôr aj do jedného z motoristických časopisov.

Ján strávil na ceste presne 51 dní a prešiel dokopy 10 000 kilometrov. Vďaka cestovaniu naľahko minul za ten čas iba 1 400 eur a poriadne preveril svojho Pioniera. A čo si zo svojej cesty odnáša? „Najväčší strach som mal asi z porúch, ktoré sa niekedy na cestách nie celkom komfortne opravujú. Na tejto expedícii som si prešiel rôznym počasím, ktoré preverilo moje oblečenie aj psychickú odolnosť. Od horúčav a krásneho slnka som sa dostal k silnému vetru, dažďu so snehom a najnižšej teplote okolo nuly. Samota mi malý problém robila len na začiatku, to sa však za jeden deň zmenilo a stala sa pre mňa darom.“

Hoci zatiaľ neprezradil, aký má cieľ najbližšie, cestou na Slovensko navštívil aj Pavla Suchého, ktorý ako prvý obišiel na motorke celú zem. Práve on a jeho príbeh bol pre Jána Drinku motiváciou vydať sa na takúto expedíciu osamote. Je jasné, že jeho dobrodružstvá s Pionierom sa teda ani zďaleka nekončia.

Ján (17) z Michaloviec prežil leto cestovaním na Pionieri: Týždeň neminul na jedlo ani cent, ako to dokázal?!

Redakcia Nový Čas

Súvisiace