Ako informovala agentúra TASS, výnos s účinnosťou od 1. januára do 31. decembra 2022 bol v pondelok zverejnený na oficiálnom webe kancelárie ruského prezidenta.
TASS pripomenul, že v marci roku 2014 Európska únia a niekoľko ďalších krajín vrátane Islandu, Austrálie, Kanady, USA, Nového Zélandu, Japonska a Švajčiarska začali na Rusko uvaľovať sankcie, ktoré boli reakciou na dianie na Ukrajine.
Sankcie sa týkajú fyzických i právnických osôb z Ruska i východu Ukrajiny. Reštriktívne opatrenia zahŕňali zákaz vstupu na územie daných štátov a zmrazenie bankových účtov. Okrem toho boli zavedené aj "sektorové sankcie": aktíva spoločností, ktoré patria do ich pôsobnosti, neboli zmrazené, ale obmedzené boli strednodobé a dlhodobé pôžičky.
V reakcii na to Putin v auguste roku 2014 podpísal výnos o "špeciálnych ekonomických opatreniach na zaistenie bezpečnosti Ruskej federácie". Ruská vláda potom na základe tohto výnosu nariadila zákaz dovozu určitých potravinárskych výrobkov z Európskej únie, USA, Nórska, Kanady a Austrálie. Obe strany následne tieto vzájomné obmedzenia opakovane predlžovali.
Rozhlasová stanica Echo Moskvy vo svojej správe citovala závery prieskumov verejnej mienky k danej problematike. Vyplýva z nich, že podiel ruských občanov, ktorí embargo na dovoz potravinárskej produkcie podporujú rokmi klesol. Kým v roku 2014 s ním súhlasilo 84 percent opýtaných, v roku 2021 ich podporuje len 57 percent.
Kým vedenie krajiny v súvislosti s protisankciami hovorilo o "neuveriteľnom skoku", ktorý po ich zavedení následne zaznamenalo domáce poľnohospodárstvo, analytici upozorňovali, že jedným z dôsledkov embarga je rast cien potravín v Rusku.
