Ako píše agentúra AFP, išlo o prvú komunikáciu medzi týmito lídrami, odkedy Austrália odstúpila od zmluvy o nákupe francúzskych vojenských ponoriek a uzavrela trojstrannú zmluvu o bezpečnosti s USA a Britániou známu ako AUKUS. Macron vtedy reagoval stiahnutím francúzskych veľvyslancov v Austrálii a USA.
"Macron rozhodol, že francúzsky veľvyslanec sa budúci týždeň vráti do Washingtonu. Tam potom začne intenzívnu prácu s vysokopostavenými predstaviteľmi USA," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnil Biely dom. Biden a Macron sa tiež zaviazali spustiť proces "podrobných konzultácií" za účelom obnovenia dôvery. Koncom októbra sa okrem toho majú stretnúť v Európe, uvádza sa vo vyhlásení.
Obaja lídri sa zhodli, že diplomatickej roztržke sa mohlo predísť "otvorenými konzultáciami medzi spojencami" o záležitostiach strategického záujmu Francúzska a európskych partnerov USA, pokračovalo vyhlásenie Bieleho domu. Biden tiež súhlasil s Macronom, že je potrebné posilniť európsku obranu, ktorá by dopĺňala vojenské kapacity Severoatlantickej aliancie (NATO).
Zmluva z roku 2016 v hodnote 31 miliárd eur sa týkala zhotovenia 12 ponoriek francúzskou firmou Naval Group pre austrálske námorné sily. Austrália sa namiesto toho rozhodla uzavrieť nové spojenectvo s Britániou a USA. Táto trojstranná zmluva s názvom AUKUS umožní Austrálii po prvý raz vyrobiť ponorky na atómový pohon.