Takže rodičia boli prísni?
Na dnešnú dobu áno. S bratom sme mali vojenskú výchovu. Na skrinke v kuchyni sme mali tabuľku, kde bol rozpis služieb - kto kedy vynáša smeti, umýva riad a chodí do obchodu. Každý piatok sme večer sedeli pri televízii a štopkali sme ponožky. Od detstva bolo súčasťou mojich dní umývanie záchodu, kúpeľne, česanie strapcov na kobercoch… Ja som bol tak prirodzene vycepovaný, že keď som sa oženil a chvíľu sme bývali u svokry v Petržalke, tak som žehlil, žehlil a pozerám - sukňa - žehlím - blúzka - žehlím. A ženy sedeli pred televízorom a ja žehlím. Vôbec mi to nepripadalo divné, ani dnes mi to nepripadá.
Neurobili ste teda v tínedžerskom veku rebéliu?
Nie. Ja som bol totálny introvertný blbec. Bol som nekomunikatívny, mal som problém napríklad prísť aj do inej predajne ako samoobsluhy, nebol som schopný vypýtať si niečo od predavača. Miloval som samoobsluhy. Do pionierskych táborov som nechodil, na MDD som nechcel chodiť na žiadne akcie. Bol som veľký asociál.
A kedy teda prišla prvá frajerka?
To bolo vo vyššom veku, po gymnáziu. Bol som však naozaj hrozný – hrozne som sa obliekal, hrozne som mal upravené vlasy… Uvedomujem si to až spätne. Keď máme napríklad stretnutia zo strednej školy a spolužiaci spomínajú, kto s kým chodil a kto sa kedy chodil opíjať… Sám seba sa pýtam, že kde som bol ja? Ja som chodil do nejakej alternatívnej triedy! (smiech) V živote som nefajčil, ani mi nenapadlo zobrať si cigaretu. A škaredé slovo? Tie som nepoužíval vôbec, možno na vysokej škole.
Vyštudovali ste bábkoherectvo, čo je niečo celkom iné, ako doposiaľ spomínané smery vašej rodiny.
V hre bol aj pedagogický smer alebo dokonca poľnohospodárstvo. Ja som sa tak nejako ťahal k opernej réžii, odkiaľ sa mi však vrátila prihláška. V ten rok sa neotváral odbor. Mal som pár dní na rozmyslenie, kam si ešte prihlášku podám, a rozhodol som sa pre bábkoherectvo.
