Tu je krátky prehľad projektov, ktoré ERC podporovala v priebehu uplynulých rokov: Pred dvoma rokmi vedci financovaní ERC pomohli odhaliť úplne prvú fotografiu čiernej diery. „Výročie čiernej diery“ a 15. ročník Európskej noci výskumníkov na Slovensku sú dobrou príležitosťou na to, aby sme si pripomenuli ďalšie prelomové výskumy financované ERC!
1. Návrat k čiernej diere
Tieto neznáme kozmické objekty majú obrovskú hmotnosť, ale rozmerovo sú malé. Zakrivením časopriestoru čierne diery ohrievajú okolitú hmotu na extrémne vysoké teploty. Vyvolávajú aj niektoré z najzložitejších otázok o tom, čo je to realita a teda aj o našej existencii. Dva roky po zverejnení prvej fotografie, boli astronómovia schopní merať polarizáciu, charakteristickú vlastnosť magnetických polí, blízko okraja čiernej diery vďaka čomu môžeme vidieť detailnejšie fotografie tohto úkazu. Tieto pozorovania sú kľúčom k vyriešeniu záhady, ako dokážu galaxie vysielať prúdy energie tisíce svetelných rokov od svojho jadra.
2. Od rakoviny k ochoreniu COVID-19
„Prvýkrát v histórii bola účinná vakcína proti novému patogénu vyvinutá od základov, vyhodnotená v tretej fáze testovania a schválená počas prebiehajúcej pandémie,“ povedal profesor Uğur Şahin. Tento významný výskumník spolu so svojou kolegyňou a partnerkou Özlem Türeciovou skúmajú v nemeckom BioNTechu mediátorové ribonukleové kyseliny (mRNA) už vyše dvadsať rokov. Zistili, že ich vakcíny na báze mRNA, ktoré boli pôvodne určené na boj proti rakovine, by sa dali upraviť tak, aby sa dali použiť proti novým vírusom.
Do troch mesiacov od rozšírenia nového koronavírusu vedci s obrovským nasadením vyvinuli vakcínu proti ochoreniu COVID-19 a v decembri Európska agentúra pre lieky (EMA) schválila vakcínu BioNTech/Pfizer ako bezpečnú a účinnú. Táto očkovacia látka sa v rámci boja proti pandémii dnes nasadzuje po celej Európe aj vo svete.
3. Mikročip na detekciu nádorových buniek
V ľudskom tele sa nachádzajú trilióny buniek rôznych veľkostí a tvarov. V takomto rušnom prostredí sa šance na detekciu jedinej nádorovej bunky zdajú byť mizivé. Aby sa však predišlo možným metastázam, ktoré spôsobujú 90 % úmrtí súvisiacich s rakovinou, je včasné odhalenie absolútne nevyhnutné. Belgická inžinierka Liesbet Lagaeová vyvíja mikročipové zariadenie, ktoré rýchlo a lacno vyhľadáva, skúma a oddeľuje malígne bunky cirkulujúce v krvi.
4. Klenby, ktoré držia dejiny
Keď sa hovorí o fascinujúcich architektonických prácach, pravdepodobne sa nám ako prvé nevybavia klenuté stropy. Tie však boli kľúčové pri zmiernení poškodenia interiéru, keď v apríli
2019 vypukol požiar v katedrále Notre-Dame v Paríži. Zatiaľ čo stredovekí kamenári zrejme veľmi dobre vedeli, čo robia, ich metódy ostávajú ešte aj dnes čiastočne nepochopené. Výzva zrekonštruovať Notre-Dame predstavuje príležitosť na to, aby sa konečne ukázalo, čo je ich tajomstvom.
5. Umelá inteligencia novej generácie
Umelá inteligencia umožňuje strojom učiť sa na základe skúseností, prispôsobovať sa novým situáciám a vykonávať úlohy podobne ako ľudia. Spoločnosti a vlády po celom svete si čoraz viac osvojujú umelú inteligenciu. Odborník v oblasti informatiky Martin Vechev je priekopníkom technológií, ktoré môžu pomôcť rozšíriť vedu o novú oblasť. Kombinuje pokročilé programovacie jazyky s technikami strojového učenia s cieľom zásadne zmeniť spôsob, akým vývojári vytvárajú softvéry.
6. Riešenie volebnej nevraživosti
Prečo sa ľudia navzájom nenávidia za to, že podporujú rôzne strany v referende alebo voľbách a ako sa môžu demokratické spoločnosti zmieriť po takomto konflikte? Nezhody pri voľbách tu boli vždy, ale zdá sa, že čoraz bežnejšie nastáva situácia, keď rozdielne volebné preferencie ľudí končia pohŕdaním inými. Výskum Michaela Brutera financovaný Európskou radou pre výskum analyzuje, ako sa nevraživosť počas volieb vyvíja a ako by sa dala vyriešiť.
7. Ochorenia srdca u žien
Každý rok sa v EÚ vyskytne viac ako 6 miliónov nových prípadov kardiovaskulárnych ochorení. Bohužiaľ, v dôsledku zastaraných stereotypov je v prípade žien postihnutých srdcovými chorobami oveľa vyššia pravdepodobnosť nesprávnej diagnózy než u mužov. Odborníčka na genetiku Nabila Bouatia-Najiová chce odhaliť príčiny dvoch atypických kardiovaskulárnych ochorení u 80-90 % ženských pacientiek, ktoré neprejavujú „tradičné“ klinické príznaky. Faktory súvisiace s pohlavím, ako sú hormonálne cykly a tehotenstvo, môžu byť spúšťačom chorôb, ale zatiaľ nie je známe, ako k tomu dochádza.
8. Džez a fyzika
„Vždy ma fascinoval vzťah medzi nepredvídateľnosťou kvantovej mechaniky a nepredvídateľnosťou improvizácie pri hre na hudobný nástroj,“ povedal Maciej Lewenstein. Využil svoju vášeň pre hudobnú improvizáciu, aby pomohol vysvetliť súvislosti medzi kvantovou fyzikou a džezom. Náhodnosť elementov v hudbe nám môže pomôcť porozumieť vedeckým otázkam, ktoré by inak bolo veľmi ťažké pochopiť. Viac informácií o európskych témach nájdete na www.europa.sk.